Ako som uviedol, autor je bývalý elitný policajt už mimo službu a venuje sa písaniu kriminálnych príbehov. Používa pseudonym Peter Šloser, čo je vzhľadom na obsah pochopiteľné. Vydaním prvej knihy s názvom "Mafiánska poprava ?" svoju identitu musel odhaliť. Jeho skutočné meno z etických dôvodov uvádzať nebudem. O čom vlastne knihy sú ?
Prvá kniha - "Mafiánska poprava" - popisuje skutočný príbeh z minulosti. Vraždu vplyvného podnikateľa vyšetruje kde - kto, pretože sa to niekomu "hore" náramne hodí. Zlom nastal v momente, keď boli na prípad nasadení kvalitní vyšetrovatelia...
Účelom nie je prezrádzať detaily z deja. Je to príbeh, akých sa u nás v časoch minulých odohrali desiatky. Podstatne zaujímavejšie je to, že sa na pozadí príbehu otvára pohľad na vzájomné vzťahy policajných funkcionárov a politikov, vzťahy na nižších stupňoch riadenia polície a medzi samotnými policajtmi. Čitateľ si môže utvoriť obraz o fungovaní a efektivite práce vyšetrovateľov. Je to prvá kniha autora. Napriek tomu sa veľmi dobre vysporiadal s potrebami čitateľa. Pre každého zrozumiteľný text, usporiadaný do krátkych kapitol, poskytuje možnosť mať nadhľad nad dejom.
V tejto prvej knihe dominuje kriminálny príbeh nad vzťahmi v polícii. Tie sú omnoho výraznejšie postavené do popredia v druhej knihe -"Polícia v rukách mafie" a tretej - "Policajná chobotnica". Povedal by som, že ako plynul čas, vyvíjali sa aj vzťahy v samotnom štátnom aparáte a zároveň vzťahy medzi vplyvnými oligarchami a štátnym aparátom.
Samostatnú pozornosť si zasluhuje fakt, že sa od roku 1989 do časov, v ktorých sa príbehy odohrávajú, v systéme riadenia oproti socialistickým manierom takmer nič nezmenilo. Prioritou bolo produkovať také štatistiky, aby sa brali prémie. Menežerské riadenie, asertivita a pluralita názorov ? Neznáme pojmy. Čím väčší amatér, tým väčší autokrat, pätolízač a protagonista systému ruka ruku myje. Akými cestami ? Dočítate sa v knihách. Len to tak z nich kričí.
Autor v druhej a tretej knihe popisuje tiež reálne prípady, príbehy ľudí, ktorí zamestnávali vyšetrovateľov na plný úväzok. Ako som uviedol vyššie, v týchto knihách sú však dominantné vzťahy. Z nich vyplývajú rôzne situácie, ktoré si miestami obyčajný smrteľník ani len nevie predstaviť. Autor nazýva nepoctivých policajtov "krivákmi". Rovnako pracujú aj tí najvyššie postavení v PZ a prokuratúre. Ak si želajú silnejší, paragrafy sa ohýbajú ako vlas vo vetre. Veď je predsa nehoráznosť, ak si nejaký vyšetrovateľ dovolí stúpiť na otlak "nášmu poctivému podnikateľovi".
Čitateľ sa dozvie detaily, ktoré verejne publikované neboli, len v prípade, ak sa do deja zahĺbi a zároveň sleduje verejné dianie dlhodobo. Myslím tým detaily, ktorými je možné identifikovať skutočné osoby a miesta napriek tomu, že príbehy sú časovo posunuté, mená a miestne názvy zmenené.
Dokonca najnovšie poznatky, ktoré v čase písania kníh nemohli byť verejnosti známe, potvrdzujú aktuálnosť. Ani z ďaleka nie všetci hlavní aktéri z radov štátnych úradníkov sú mimo verejného diania. Poznámka o kvalite textov pri prvej knihe platí rovnako aj pre ďalšie. Autora jednoznačne identifikuje štýl písania.
Osobne som vďačný autorovi za prehľad o zákulisí vo výkone spravodlivosti vo všetkých zložkách štátnej moci. Už dávno som si o tom utvoril vlastný obraz a tieto knihy pomáhajú dokresľovať skutočný obraz Slovenskej spoločnosti. Tá trpí zhubnou chorobou, ktorú popravde ani veľmi nevie nechce liečiť.
Odporúčam každému knihy si prečítať a zamyslieť sa nad tým, ako a kde žijeme.