Priatelia, dlho som sa písaniu nevenoval. Dôvodov je viac, ale akosi s touto myšlienkou na svet musím. Politika ? Nie, nie je o kom a o čom. A drať klávesnicu pre detailné rozoberanie stavu mysle favoritov tetušiek s karafiátmi a dvomi deckami na zatemnenie bez tak neexistujúcej mysle už stratilo zmysel. Vyriešia to voľby a možno aj predčasné, ak sa začnú pod vplyvom geniality súdruhov scvrkávať reálne príjmy a počet zlodejov prevýši počet legálne zamestnaných.
Teda Lindsey.
Chcel som ju vidieť, ako sa s tak obrovským tlakom, ktorý si mimochodom naložila sama na svoje bedrá vo veku 41 rokov, vysporiada. Súčasne som niekde v kútiku duše veril v taký malý zázrak a v mysli som jej doprial umiestnenie "na bedni". Myslím si, že by pred pretekmi brala ktorúkoľvek "bedňovú" pozíciu, hoci sa o tom nerozširovala. Proste to chcela skúsiť a za každú cenu. Olympiáda je predsa Olympiáda. Nikto nahlas nehovoril, možno však si to mnohí mysleli, že zranenie z posledných pretekov pred ZOH ju dopredu diskvalifikovalo, hoci si úspešnými fyzickými testami sama sebe nasadila ružové okuliare. Dajú sa podmienky na trati verne simulovať v telocvični ? Nikdy ! Aj v podvedomí to ostalo hlboko vryté. Prečo ju vyhodilo do luftu tam, kde iné kopírovali trať a očividne tlačili na predok lyží, ponechám na posúdenie lepším lyžiarom ako som bol ja, rekreačný, jeden z tisícov každodenných amatérov na svahoch.
Prvotný náraz na obe nohy pri rýchlosti cca 80 - 90 km/hod. si dosť dobre ani nevieme predstaviť.
Videla to so mnou manželka aj vnučka. Obe spolu so mnou onemeli a očividne to s nimi zatriaslo. Manželka sa aj včera večer opýtala, či som niečo bližšie nečítal o zranení a dokonca dnes znovu prišla s podobnou otázkou. Inokedy by sa s takouto vecou nezaoberala, nie je to jej šálka kávy, ale Lindsey predstavuje výnimku, jej pretekársky životopis a návrat na svahy zaujal aj nezainteresovanú manželku.
Ja ju radím do šíku s takými fenoménmi minulosti ako medzi ženami Moser-Proll, Schiffrin, Kostelic, Wenzell, muži Killy, Tomba, Thoni, Stenmark a predovšetkým geniálny F. Klammer. Jeho zjazd na ZOH 1976 v Insbrucku, jeho "ideálna stopa" pri plote pod enormným tlakom, ostane navždy nezabudnuteľná.
Táto športová a verím tomu, že aj osobná tragédia Lindsey Vonn, je veľmi drsným obrazom pred pretekmi aj pre Petru Vlhovú. Nerozoberajme detaily, prajem jej pevné nervy a maximálne potlačenie drsných spomienok, obrazu, ktorý musela vidieť na vlastné oči, toho, čo nutne muselo vyvolať súvislosti s vlastnými problémami. Bola to drsná pripomienka možnosti prehnaných ambícií, ale kto je tu prorok, aby vedel definovať presné hranice ?
Lindsey mi je úprimne ľúto a Peťa, ty sa nevzdávaj, ale príliš neriskuj !
