Tak takto to malo vyzerať podľa letákov a článkov na propagáciu Bielej noci v predvečer Košického Maratónu. Keď som si k tomu predstavila nádherne vysvietené Košice na vianoce spred niekoľkých rokov, povedala som si, že to si nemôžem nechať ujsť. Priobliekla som sa a vyrazili sme. Já s foťákom a manžel s kamerou.
Mesto bolo plné ľudí, starých o paličkách, mladých v hlasných skupinkách a detičiek v kočíkoch. Holý maratónsky bežec nás vítal v plnej nádhere, nasvietený na zeleno. Maratónsky oheň už horel a more fotiacich sa ľudí sľubovalo nezabudnuteľný zážitok ...
Prvý pohľad na Hlavnú ulicu pred nami nám nepripravil nič zvláštne. Budovy nasvetlené ako zvyčajne. Počujem prvých frflajúcich ľudí. Zrazu vidíme nad hlavami ľudí vypustený lampión šťastia. Jeden. Vedľa neho v obrovskom hlúčiku atrakciíchtivých ľudí dievčinka vo vani s vodou, ktorá bola farebne nasvetlená. Pretože som sa k nej nedostala, ani neviem, čo tam vlastne robila. Divadlo nijak mimoriadne nesvietilo. Ani Immaculata, ani parčík, ani fontánka. Tak si hovoríme - asi niečo bude u Spievajúcej fontány. Košičania asi vedia, o čom rozprávam, a pre cudzích to znamená, že už sme v polovici Hlavnej ulice, a zatiaľ nič ... nič monumentálne, nič nasvietené, o ilúzii sľúbeného slnečného dňa môžeme len snívať. Pred kostolom kocka. Taká kocka asi dva metre vysoká, vyrobená z trubkového lešenia a v každom rohu farebny reflektorik. A to je všetko. Nič to nerobilo, len to tak svietilo a liezli pod tým deti. Ľudi veľmi nechápali, ale keďže už mali so sebou foťáky, tak si to fotili.
Do divadla fronta. Tak si hovoríme - niečo tam bude. Bolo. Divadlo bolo otvorené a na javisku obrovské plátno, na ňom nejaká čiernobiela ilúzia a ezoterická hudba. A k tomu škriekavý hlas pani uvádzačky - Nedotýkajte sa steny ! Prišlo mi to ako v mauzoleu, ľudia v šore vchádzali a v šore vychádzali a zároveň aj nevychádzali z údivu.
Fontána nasvietená ako tradične, nič naviac. Otáčame to za kaplnkou sv. Michala. Asi tam niečo bolo, lebo tam stál zástup. Manžel len sucho utrúsil - "asi tam svieti sviečka" ... Ani sme tam nešli.
Skúšame ísť na Mlynskú, lebo ešte nemáme na žiadnej fotke nasvietený Jakabov palác. A nebudeme ho mať ani naďalej, z prostého dôvodu. Lebo nesvieti.
Vraciame sa na Hlavnú. Ľudia zaplnili pizzérie, bagetérie a krčmy. Pre mladých je to úžasná príležitosť vypadnúť von, akože kvôli kultúre.
Do úvahy pripadá niekoľko možností. Je možné, že sme s manželom prízemní a jednoducho sme nepochopili vyšší význam toho všetkého. Alebo sme išli úplne do iného centra. Alebo sme išli úplne do iného mesta. Alebo išlo o sprisahanie bagetérií a krčiem.
Alebo už fakt neviem ....
