Najrizikovejšou skupinou, ktorá môže ľahko upadnúť do izolácie či osamelosti sú práve seniori. Nepomohlo tomu ani obdobie koronavírusu, kedy sa neodporúčalo dokonca ani stretávanie s rodinnými príslušníkmi. Komunita a kontakt s ľuďmi je však pre starších ľudí nevyhnutný, ak si chcú udržiavať svoje mentálne, psychické a v neposlednom rade aj fyzické zdravie.
Komunikácia je základ
Vzájomná komunikácia i zdieľanie životov sú predsa len základnou črtou našej ľudskosti. „Ako sociálne bytosti chceme byť prepojení s ostatnými. Túžime, aby nás iní ľudia akceptovali a oceňovali ako hodnotných členov skupiny,“ vysvetľuje profesorka Viera Bačová zo Slovenskej akadémie vied.
Rovnako dôležitá je aj spätná väzba od okolia, vďaka ktorej nezostaneme zacyklení a uzavretí iba vo vlastnom svete a vlastných názoroch. Nemalú úlohu v tejto súvislosti zohráva kontakt medzi generáciami či ľuďmi, ktorí pochádzajú z rôzneho prostredia. „Keď si zvykneme komunikovať a fungovať jeden vedľa druhého, tak budú dobré aj vzťahy. Lebo so zlými vzťahmi, či v napätí nikto nedokáže žiť dlhodobo, prípadne to má naňho negatívny dopad,“ tvrdí Andrea Kutlíková.
Keď človek komunikuje s ľuďmi okolo seba, ľahšie sa dozvedá aj o rôznych možnostiach socializácie či aktivity. Ideálne je, ak sa môže každý rozhodnúť sám, čo mu vyhovuje a do akej miery sa chce do života s inými zapojiť. Podľa Andrey Kutlíkovej existuje veľa možností, ako zostať aktívny v ktoromkoľvek veku, či už je to prechádzka, návšteva kultúrnych podujatí, stráženie detí alebo iba obyčajné sledovanie aktuálneho diania.
Vek nie je dôležitý
Izolácia nastáva u starších jedincov z rôznych príčin, medzi ktoré často patrí aj choroba, ako strata sluchu, zraku alebo problémy s pamäťou. Prítomnosť blízkych a priateľských osôb však môže v takýchto situáciách plniť funkciu akejsi vzpruhy. „Pocit nebyť na všetko sám a nečeliť všetkému sám v náročnej alebo aj len úplne bežnej každodennej situácii vie byť obohacujúci a dokáže človeka aktivizovať,“ vysvetľuje Kutlíková.
Sociálna opora, ktorá je výsledkom kontaktu s inými ľuďmi, či už sú to vrstovníci alebo mladšia generácia, má v tejto súvislosti dôležitú úlohu. „Vrstovníci dodávajú seniorom pocity porozumenia. Kontakty s mladými ľuďmi zase poskytujú príležitosť na odovzdanie „múdrosti“ a presahu seba samého,“ tvrdí profesorka Bačová. Zároveň upozorňuje na dôležitosť komunikácie a stretávanie sa s ľuďmi so spoločnými záujmami či činnosťami, a to bez ohľadu na vek.
V niektorých prípadoch je však kontakt obmedzený. Mnohí seniori sú umiestnení v domovoch dôchodcov, kde trávia väčšinu svojho času. Byť v rovnakej komunite a zažívať len určité aktivity však nemusí byť pre každého z nich príjemné, ich sloboda výberu je totiž značne obmedzená. „Pre niekoho to však môže byť prostredie, ktoré im vyhovuje, a to je tiež úplne v poriadku,“ uvádza Andrea Kutlíková.
V minulosti bol život v komunitách pre väčšinu ľudí normálny a bežný. Dnes žijeme často v anonymite a sme zvyknutí zvládnuť všetko sami, čo však nemusí trvať večne. Každý sa raz dostane do bodu, kedy potrebuje pomoc iných. Aká nás teda čaká budúcnosť? „Mnohí budú mať rodiny rozlezené naprieč svetom, a tak asi budeme závislí aj na externej pomoci. Sama som zvedavá, či to budú domovy dôchodcov alebo skôr nejaká služba, čo bude chodiť priamo do domácností,“ dodáva Kutlíková.
V rozhovore sme sa pýtali Andrey Kultíkovej, ktorá je spoluzakladateľkou komunitno-kultúrneho centra Kalab v Bratislave. Dlhodobo sa venuje neformálnemu vzdelávaniu a téme menšín. Rada rozvíja medzigeneračnú spoluprácu, rada organizuje komunitné podujatia.
Ďakujeme za článok autorke Simone Lucii Paulíkovej. Vďaka patrí tiež profesorke pani Viere Bačovej a Andrey Kutlíkovej.
V občianskom združení Seniori v pohybe sa od začiatku pôsobenia od roku 2018 usilujeme o tvorbu komunity medzi seniormi. Aktuálne organizujeme a ďalšie medzigeneračné podujatia v Bratislave.