Potraty očami mladej ženy

Písmo: A- | A+

Martin Čepček prednedávnom predložil návrh o zrušení interupcií na požiadanie ženy. Je to v týchto časoch na mieste? Je to v 21. storočí posun vpred alebo naopak krok späť?

Nie je tomu tak dávno, kedy poslanci v NRSR neschválili návrh Anny Záborskej o sprísnení interrupcií. Novela vravela o detailnejšom zbere informácií dôvodov prerušenia tehotenstva, druhej lekárskej správe o indikácii ohrozenia zdravia života matky alebo počatého dieťaťa, dlhší čas na premyslenie si o vykonaní umelého potratu, ale aj príspevok a bývanie pre tehotné ženy v núdzi. My tu máme túto tému znova. Poslanec za OĽANO Martin Čepček predložil návrh o zrušenie interrupcií na požiadanie ženy.

Táto téma v prvom rade absolútne nie je na mieste počas globálnej pandémie. Naše susedné Poľsko nám je toho príkladom. V krajine, sprísnenie interrupcií, vyvolalo veľké protesty, čo je to posledné, čo teraz potrebujeme. V druhom rade by to bol veľký krok späť, čo sa v rámci napredovania spoločnosti týka.

Ako prvé, by som chcela spomenúť nejaké čísla, keďže je veľmi dôležité povedať, že umelé prerušenie tehotenstiev každým rokom klesajú, v roku 1990 ich bolo 47 901, v roku 2000 ich bolo 16 580, v roku 2010 už len 9 310 a v roku 2019 ich bolo 7 153 . Na týchto číslach vidíme, že umelé prerušenie tehotenstva každým rokom klesá, aj bez prísnych podmienok na podstúpenie UPT. Ako jeden z častých dôvodov na ukončenie tehotenstva je nechcené tehotenstvo, ktoré je často zapríčinené nechráneným sexom. Jedným z možných riešení je antikoncepcia preplácaná poisťovňou. Slovensko je jednou z posledných krajín EÚ, kde to je ešte stále nie je v štádiu riešenia. Takisto, ako aj chýbajúca sexuálna výchova na školách. Ďalej to môže byť slabé zabezpečenie pre mladé rodiny, nízky vek tehotnej ženy alebo aj ohrozenie zdravia ženy resp. poškodený plod.

Ak by sme zakázali UPT, nič by sme tým nevyriešili, potraty by sa konali nelegálne, napríklad vešiakom, kedy môže žena vážne ohroziť aj svoje zdravie. Preto sa treba zamierať na prevenciu, aby k nechceným tehotenstvám dochádzalo čo najmenej.

Anna Záborská sa vo svojom návrhu zameriavala aj na pomoc ženám počas tehotenstva, ale aj po narodení dieťaťa. No ja sa pýtam, prečo potom väčšina bezdomovcov sú práve z detského domova? Pri dovŕšení 18. roku odchovanec detského domova dostane príspevok od štátu v hodnote 980 eur a mnoho z nich ani nevie, ako ich investovať. Prečo sa o tie deti nezaujímame ďalej a myslíme si, že jedným príspevkom alebo ubytovaním matky s dieťaťom do 3 rokov situáciu vyriešime.

Nútiť ženu odnosiť dieťa, ktoré nechce, spôsobuje depresie a úzkosti, ako aj predlženie času na rozmyslenie si zo 48 hodín na 96, keďže každá žena, ktorá tam ide, si to predtým premyslí, a týmto ženy trápime ešte viac.

Slovensko je pomerne katolícka krajina, veľa ľudí vníma potrat ako vraždu, preto je to pre nich nemysliteľné vykonať. A ďalej sa nezamýšľame. Nezamýšľame sa akú budúcnosť bude mať to dieťa alebo matka, myslíme si, že poskytnutím azylu pre matky v núdzi, sa zabezpečí život taký, aký by si zaslúžilo každé dieťa. Vo vyspelých krajinách už nie je normálne, aby sa odoberali takéto práva ženám.

Prečo homosexuálnym párom, ktoré dajú dieťaťu plno lásky, keďže je vytúžené, nechceme dať, no ženám ktoré to dieťa nechcú, budeme nútiť odrodiť? 

Zdroje:

https://www.upsvr.gov.sk/socialne-veci-a-rodina-1/kuratela-pre-dospelych/mladi-dospeli-po-ukonceni-ustavnej-starostlivosti.html?page_id=262393&urad=240352

http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/archiv/2000/potraty_v_sr_2000.pdf

Skryť Zatvoriť reklamu