Náš Prvý michalovský klub slovenských turistov spolu so žiakmi Gymnázia Pavla Horova v Michalovciach mal naplánovanú túru vo Vysokých Tatrách na sobotu 8. októbra už dlhšie. Keďže predpoveď počasia bola ideálna, prihlásil som sa na akciu po dlhšom čase aj ja. Vysoké Tatry mám prelezené krížom - krážom, na Veľkom Hincovom plese som bol už šesťkrát, na Kôprovskom štíte trikrát a na Vyšnom Kôprovskom sedle štyrikrát. Pred 25 rokmi som totiž prešiel jednu zo svojich najdlhších tatranských túr z Podbanského cez Tichú a Kôprovskú dolinu na Temnosmrečianske plesá, cez Kobyliansku dolinku do sedla Závory, Hladkého sedla a na Hladký štít na hraničnom hrebeni. Pri spiatočnej ceste som odbočil cez Hlinskú dolinu do Vyšného Kôprovského sedla a dolu Mengusovskou dolinou na Štrbské pleso. Keďže som na poriadnej tatranskej túre bol naposledy pred 2 rokmi https://blog.sme.sk/serbak/cestovanie/za-krasou-tatranskych-plies, rozhodol som sa aj napriek mizernej kondičke a pokročilému veku sobotňajšej túry zúčastniť.
Po presune dvomi autobusmi z Michaloviec na Štrbské pleso sme vyrazili po magistrále smerom na Popradské pleso. Otepľovalo sa, slniečko aj mierne stúpanie nás postupne donútilo vyzliecť si vetrovky, ja ako najstarší člen výpravy som si ju vyzliekol až na Popradskom plese.
Od rázcestia Pri Žabom potoku sa na chodníku zachovali stopy snehu. Pod vrcholom prudko stúpajúceho skalného prahu snehu pribúdalo, síl mi ubúdalo, tak som sa rozhodol vo výstupe nepokračovať. Nezvyknem riskovať, nechcem zvýšiť počty nadsedemdesiatnikov, ktorí sa z túry nevrátili po vlastných nohách. Dlhý čas pomalého opatrného zostupu mi dal za pravdu, rozhodol som sa v správny čas vrátiť, napokon, aj tak som vystúpil vyššie, ako som pôvodne zamýšľal. Nasledujúce fotky sú už všetky od kolegov, ktorí vystúpili nad Veľké Hincovo pleso a jeden z nich spolu s ďalšími mladšími turistami a gymnazistami až do Vyšného Kôprovského sedla.
Foto: Miroslav Kuba, Miloslav Tokár, Ján Serbák
