Ideálne s pozláteným rámom, vlastným logom a Nobelovou cenou mieru priamo v balení. A ak by sa k tomu dalo kúpiť aj nejaké územie, povedzme Grónsko, tým lepšie. Trumpov problém s mierom totiž nie je v tom, že by ho nechcel. On ho chce až príliš. Chce ho vlastniť.
Grónsko: zľava v rýchlom jednaní
Keď Trump navrhol kúpu Grónska, svet sa smial. Lenže Trump sa nesmial. On robil to, čo robí celý život: pozeral sa na mapu ako na realitný katalóg. Tento ostrov je veľký, strategický, má nerasty — prečo by sme ho nekúpili? Veď Dánsko by mohlo byť rado. V Trumpovom svete nie sú hranice výsledkom histórie, ale zlých zmlúv. Suverenita je preceňovaná a obyvatelia územia sú detail, ktorý netreba komplikovať. Keď niečo nejde kúpiť, aspoň to treba verejne zosmiešniť. Takto nevyzerá geopolitika. Takto vyzerá aukcia.
Nobelova cena mieru: prečo ju ešte nemám?
Trumpova posadnutosť Nobelovou cenou mieru je takmer dojemná. Neustále sa k nej vracia, porovnáva sa s Obamom a nechápavo krúti hlavou nad tým, prečo svet nevidí jeho genialitu. Veď sa stretol s Kim Čong-unom. Veď niečo nepokazil. Veď si to zaslúži. Problém je, že Nobelova cena mieru nie je reality show. Nedáva sa za odvahu sadnúť si k stolu ani za to, že niekto „nič nové nezničil“. Oceňuje dlhodobé obmedzovanie moci. Presný opak Trumpovej životnej filozofie. Trump chce Nobelovu cenu mieru z rovnakého dôvodu, prečo chcel kúpiť Grónsko: lebo existuje a ešte nie je jeho.
Mier ako osobná značka
Spojte si tieto dve veci a dostanete Trumpovu predstavu sveta. Mier nie je proces, ale značka. Územia nie sú štáty, ale položky. A medzinárodné uznanie nie je výsledok práce, ale chyba systému, ak ho nedostane ten správny človek. Trump nechce svet riadiť. Chce ho vyhrať. Lenže mier nie je súťaž krásy ani developerský projekt. A dejiny ukazujú, že keď sa začne merať veľkosť ega namiesto váhy pravidiel, výsledkom nebýva Nobelova cena, ale účet za škody. Trump možno Nobelovu cenu mieru nikdy nedostane. Ale ak by existovala Nobelova cena za sebavedomie bez bŕzd, mal by ju dávno doma.
