<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Simona Fedorová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/simonafedorova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Prosím o pozornosť!</title>
      <description>Človek vždy musí niekde začať. Začiatky vedia byť otrasne ťažké a odpudzujúce. Mnoho kompromisov a tak. Výsledok niekedy nezodpovedá predstavám a prichádza silné sklamanie i nechuť. Následne sa vieme všetkého vzdať a nechať to tak. Dôvod je jasný, nešlo to.</description>
      <guid isPermaLink="false">37808a66-30cc-4855-8462-0db78b145d45</guid>
      <pubDate>Fri, 21 Jun 2013 13:06:05 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/simonafedorova/fotografie/prosim-o-pozornost</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zabila som sa</title>
      <description>Pred 3 rokmi som vyťahovala nápady aj z ponožiek a na všetko som mala ozaj originálny názor. Bola som si viac než istá tým, čo robím. Vedela som upútať alebo lepšie slovíčko zaujať pozornosť, čo sa tvorby týkalo. Fotila som, maľovala, zdobila, našívala, nažehľovala, farbila, strihala, písala. Snívala som. Popíjala víno. Z chuti mnoho cigariet k tomu. Driapala som si kožu z nervov, či uspejem. Keď som v období predpokladaného vrcholu, som úplne na dne. Dajte mi minútu aby som vôbec prišla na svoje meno.</description>
      <guid isPermaLink="false">a4927e13-2294-4943-81cd-d83710ce56cb</guid>
      <pubDate>Sun, 19 May 2013 17:36:07 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/simonafedorova/spolocnost/zabila-som-sa</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pa-pa-paríž</title>
      <description>Stará pani vykukajúca z okna čistej secesie, príjemné tóny gramofónu, vôňa čerstvého pečiva a obrovské kvetinárstva naprieč uličkami. Elegantné obleky a seriózne tváre ľudí. Preplnené metro, čašníci s mašľami na krku, záhrady ukryté pred turistami. Žobráci, ktorí štrngajú s drobnými v hrsti. Otravné holuby pod lavičami vyčkávajúce na unaveného jedinca. Chladné farby Eiffelovej veže. Žiara zlatej brány vo Versailles. Paríž.</description>
      <guid isPermaLink="false">cf92e043-c6f0-481f-a16f-b9d70af394f7</guid>
      <pubDate>Thu, 25 Apr 2013 08:51:11 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/simonafedorova/cestovanie/pa-pa-pariz</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mami, chcem byť dokonalá</title>
      <description>Mala som tú možnosť spoznať sa s osobou, ktorá sa považuje za istú ikonu medzi rovesníkmi. Jej nevšedný vzľad nadchýna okolie. Nosí perly, obúva si vždy lodičky, nakoľko je fanatičkou elegancie. Doma má viac než 15 odtieňov rúžov z radu Yves Saint Laurent. Kabelka Michael Kors je samozrejmosťou. A ten obrovský šatník, ktorý sa otáča. Páni!</description>
      <guid isPermaLink="false">38855186-83b9-4fb6-b473-975c5bb43135</guid>
      <pubDate>Fri, 12 Apr 2013 16:53:49 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/simonafedorova/spolocnost/mami-chcem-byt-dokonala</link>
    </item>
    <item>
      <title>Farby na stene sú v lúčoch slnka</title>
      <description>Kráčam davom, no cítim sa ako na obrovskej púšti. Tak sám. Spaľuje ma tá horúčava. Otvorím oči, červené svetlo semaforu ešte stále drží obidve strany na úzde, opäť pokojne zatvorím oči. O chvíľu som pocítil ustavičné strkanie, začul som nadávky. Dav sa isto pohol.</description>
      <guid isPermaLink="false">53c526ef-1e48-49f4-a765-234f44cd7179</guid>
      <pubDate>Sun, 10 Mar 2013 11:50:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/simonafedorova/spolocnost/farby-na-stene-su-v-lucoch-slnka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ty hipsterka jedna...</title>
      <description>Do kufra som vrážala kilá vecí, pretože plán číslo jeden znel "nabachať to do kufra a potom prisadnúť, následne zavrieť", ale pri pohľade na ten zmätok som prešla na plán dva alebo aj plán B, čiže komínky ako sa patria. Letenka bola vo vrchnom vrecúšku aj s občiankou. Rozlúčila som sa na chvíľu s mojím dočasným domovom, kamarátmi a neisto som vyrazila na červený autobus, ktorý ma zaviezol až k transportu na letisko. Letelo sa na moju dovolenku do Ríma a následne do Bratislavy, kde ma čakal ten najväčší šok. Ďakujem týmto všetkým zúčastneným!</description>
      <guid isPermaLink="false">bcca8005-64e5-45f5-b6c1-a640b398f917</guid>
      <pubDate>Sat, 02 Mar 2013 12:56:23 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/simonafedorova/spolocnost/ty-hipsterka-jedna</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zobuďte ma, prosím!</title>
      <description>Ak sa čerstvému vzduchu v meste hovorí priesvitnej neurčitej hmote, ktorá je plná škodlivín, tak ja som sa už úplne zbláznila a znenávidela najväčšie rozhodnutie v mojom živote.</description>
      <guid isPermaLink="false">5890b721-31a3-4624-872c-6afacc596aac</guid>
      <pubDate>Thu, 28 Feb 2013 17:56:40 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/simonafedorova/spolocnost/zobudte-ma-prosim</link>
    </item>
    <item>
      <title>Okrúhle srdcia</title>
      <description>Neznášam tu len tak vysedávať. Dajú mi štetec do ruky, akoby už dávno nevedeli, že zo mňa umelec veru nebude. Mám od toho dostatočne ďaleko. Moje nervy sú citlivejšie, čiže sa úspešne vyhnem každej skúške trpezlivosti. Buď trpezlivý aj za mňa. Taktiež neznášam matematiku, stačí mi maličká kalkulačka značky Casio. Som hotový borec v každom obchode, keď vyberiem presný počet peňazí, do posledného centu. Viem svoj život sprestriť maličkými hlúposťami, ktoré sú pre mňa hotová omega.</description>
      <guid isPermaLink="false">012428c8-bfbf-4467-9455-898e431ef491</guid>
      <pubDate>Sun, 10 Jul 2011 15:26:15 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/simonafedorova/spolocnost/okruhle-srdcia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Duša chce prehovoriť</title>
      <description>Zážitky sú ako fotky v albume. Pomaly otáčaš stránkou. Možno to nemá časovú postupnosť, možno z detstva skočíš rovno na staré kolená, možno je spomienka čierno-biela, možno spomínaš matne, možno nespomínaš. Tu je niekto odstrihnutý, tu zas nalepený. Vrážaš pohľad na každý detail. Veď je to tvoj život. Ten si tvoríš sám, robíš to čo chceš, niekedy to, čo ťa nútia. Niekedy je to väčšinová záležitosť. Tvoj sen ostáva neprežitý, tvoje úvahy nenaplnené, myšlienky nevyslovené, vnútorne boje prehraté, city hlboko ukryté...</description>
      <guid isPermaLink="false">789afc9d-3b6e-48c0-a1ae-ffa703923b6b</guid>
      <pubDate>Wed, 01 Jun 2011 20:55:49 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/simonafedorova/lifestyle/dusa-chce-prehovorit</link>
    </item>
    <item>
      <title>Sladká bodka</title>
      <description>Vždy som túžil vraziť do miestnosti, k tomu extrémne plnej, s pocitom nadvlády. A s vedomím, že patrím tu, všetci si ma chcú privlastniť ako nejakú vec. Som prestíž. Som ich pýcha. Som tu pre nich. Inšpirujú ich moje slová, nadchýnajú sa mojou tvorbou, kúpia každú starú ponožku s mojim podpisom, budú ma prosiť o spoločnú fotografiu, kúpia si všetky časopisy s mojou fotkou na titulke, zbláznia sa od nadšenia, keď ma zbadajú. Otvoria ústa a vytŕčia všetky prsty pred seba. Budú sa chcieť aspoň dotknúť. Budú ma chrániť a strážiť. Ceniť si ma. Ale ja neviem, čo skôr.</description>
      <guid isPermaLink="false">1d8e1bea-1596-418b-9d9f-ee213ade3fd0</guid>
      <pubDate>Fri, 11 Mar 2011 19:23:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/simonafedorova/spolocnost/sladka-bodka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Vrúcne myšlienky moje</title>
      <description>Umlčia ju. Bijú a hania. Zadierajú nechtami, hryzú do nej. Znevažujú. Zatracujú. Vysmievajú sa jej. V deň svojej smrti ju utešujú, lebo trpí väčšmi ako telo. Agónia ňou lomcuje. Človek si uvedomí jej význam a ľutuje. Plače a ľutuje. Mrzí ho všetko prežité. Tu však i ona čuší a desí sa prechodu. Dušu opúšťa svedomie. Postaví sa jej na odpor a začína súdiť počínanie človeka. Kým je duša a svedomie spojené v jedno, nádej prebýva s nami.</description>
      <guid isPermaLink="false">f781391e-f7a1-49b0-a340-2c9c9f9ec1d2</guid>
      <pubDate>Thu, 17 Feb 2011 12:43:12 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/simonafedorova/spolocnost/vrucne-myslienky-moje</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tvoja tvár</title>
      <description>"Poprosím Vás o slovo. Či skôr krátke vyznanie." Zavalitý chlap vystúpil z davu ľudí. Vlasy vystrihané nakrátko pripomínali ježka. Klasický čierny oblek dopĺňala úzka kravata. V očiach sa mu leskla všetka hrôza a strach. Chvejúce sa ústa vydávali podivný zvuk, zuby občas zaškrípali nepríjemným hlasitým tónom. Obrovské ruky sa načiahli smerom dopredu a opäť dozadu. Zopäl ich k modlitbe a na znak začatia si rázne odkašľal. Hlavu zaboril takmer do hrude.</description>
      <guid isPermaLink="false">f050da28-ce92-4e2c-b5f8-4323e421e9e1</guid>
      <pubDate>Tue, 15 Feb 2011 15:10:58 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/simonafedorova/spolocnost/tvoja-tvar</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hľadať a nájsť je cena zázraku</title>
      <description>Dlhší dáždnik, tmavomodrej farby s drevenou rúčkou na konci, zastával výrazne miesto pred nohami roztržitého mladíka. Nepokojne si ho prehadzoval a vykrúcal v rytme pesničky, ktorú si potichu spieval. Tmavšie vlasy naznačovali smer vetra. Čisto diplomatické okuliare s hrubším lemovaním pridávali na dôležitosti. Tvár skrášľovali úzke pery, oči neurčitej farby a orlí nos. Strapatá hriva skrývala malé uši bez výrazného laloka. Hrubá bunda a pohodlná obuv v kombinácií s voľnými džínsami prezrádzali jeho pochabosť. Malý ruksak ťahal jeho vysokú a štíhlu postavu smerom k zemi. Na vlakovej stanici zavládol pokoj. Všetci cestujúci netrpezlivo vyčkávali, pričom preskakovali z nohy na nohu. Dodržiavali určitý odstup od chlapca, ktorý zastával miesto na obrubníku. Nik nemal právo súdiť tento zjav podľa "obalu".</description>
      <guid isPermaLink="false">d186c89d-863b-43e1-a7b4-95c02d9b86eb</guid>
      <pubDate>Sat, 12 Feb 2011 11:42:57 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/simonafedorova/nezaradene/hladat-a-najst-je-cena-zazraku</link>
    </item>
    <item>
      <title>Láska? Čuš!</title>
      <description>Vryť meno milovanej do kože. Prepichnúť si ucho s hrotom náušnice od tej istej krásavice. Zhniť vedľa nej. Popáliť si nohu a to priamo s ňou. Cmúľať jej krv a slzy. Vžiť sa do jej strachu. Dotýkať sa jej myšlienok. Z chuti si nadávať. Kričať vášnivo a hanlivo. Neľútostne sa mlátiť. Moje skryté túžby odrazu vyšli na povrch. Celá tvár sa sfarbila na jasnú červenú farbu. Pozerať jej priamo do očí som nevládal. Taká potupa! Už dávno som sa zaprisahal, že sa nikdy nič nedozvie...</description>
      <guid isPermaLink="false">1bc91050-39fe-40ff-a08b-c99c0e3677b2</guid>
      <pubDate>Mon, 07 Feb 2011 16:26:24 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/simonafedorova/lifestyle/laska-cus</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
