Mám rada históriu Trnavy, najmä tú mestskú, drobnú, čo sa nikdy nezmestí do monografie. Takú, ktorá sa dotýka konkrétnych Trnavčanov, ľudí, čo tu žili pred nami a tiež považovali toto mesto za pekné a svoje. Poznali tu každý dobrú kaviareň či hostinec, mali svojho holiča, krajčíra, obuvníka. Orientovali sa v zložitej spleti mestských vzťahov, ktoré vytvárali neviditeľnú pavučinkovú sieť a ovplyvňovali život v meste v konkrétnej dobe - čiže presne to, čo my po tých päťdesiatich, šesťdesiatich či sto rokoch už len ťažko odhalíme. Centrum mesta tvorilo námestie a ulica, ktorá ho spájala s oboma bránami v hradbách. Prejdeme sa po jednej v rozličných rokoch, aby sme nahliadli do domov a spoznali, čo kde bolo len pred niekoľkými rokmi.