Výstup na Dobrolínske skaly je súčasťou Veľkouhereckého náučného chodníka, ktorý začína vo Veľkých Uherciach a okrem samotných skál vedie aj k susednému Oselnému vrchu. Celý náučný chodník je však pomerne dlhý. Ak si chceme vychutnať iba kratšiu túru a zároveň sa dostať k najzaujímavejším miestam, existuje aj možnosť využiť neznačenú trasu.
Práve tú som si vybral aj ja. Autom sa dá dostať lesnou cestou až do oblasti štálov U Benclov. Odtiaľ pokračujem ďalej lesnou cestou a postupne sa dostávam na lúky pod Brezovou. Pod vrchom Dobrolín sa následne napájam na značený náučný chodník, ktorý ma privedie až k samotným skalám.
Prvé zaujímavé miesto prichádza ešte pred lúkami. Nad chatkou Brezová sa nachádza vyvýšenina s malou čistinkou. Výhľad odtiaľ nie je úplne otvorený, no medzi stromami sa otvárajú pohľady smerom do doliny Hornej Nitry a na okolité kopce Tribeča. Miesto má navyše aj svoju drobnú históriu. Kedysi tu stál jednoduchý drevený kríž, ktorý postupne podľahol času a poveternostným podmienkam. Dnes ho nahradil nový dvojkríž.
Od čistinky pokračujem hustejším porastom a po chvíli vychádzam na lúky pod Brezovou. Dnes pôsobia pokojne a takmer opustene, no v minulosti to tu vyzeralo úplne inak. Nad lúkami sa kedysi nachádzala pomerne veľká nemecká osada. Žili tu karpatskí Nemci, ktorých život bol spätý predovšetkým s ťažbou a spracovaním kovov, lesníctvom a poľnohospodárstvom. Osada mala približne štyridsať domov. Dnes po nej zostali už iba nenápadné základy niektorých stavieb a terénne stopy, ktoré človek ľahko prehliadne.
Je zvláštne kráčať miestami, kde kedysi stáli domy, žili rodiny a každodenný život mal úplne inú podobu. Príroda postupne zahladzuje posledné stopy po ľuďoch a z niekdajšej osady zostáva len tichá spomienka ukrytá v lese.
Z otvorených lúk sa postupne začínajú objavovať ďalšie výhľady na okolité kopce.
Na čistinkách a lúkach už navyše vidno, že leto sa pomaly končí. Objavujú sa jesienky a ich kvety sú neklamným znamením prichádzajúcej jesene. Ich jemné fialové kvety pôsobia na lúkach veľmi pôsobivo, no za ich krehkým vzhľadom sa ukrýva nebezpečná vlastnosť. Jedovatá je celá rastlina a obsahuje kolchicín, jeden z veľmi prudkých jedov. Jesienku preto radšej obdivujeme iba z diaľky a rozhodne sa jej nedotýkame ani ju nezbierame.
Trasa však čoskoro opäť vchádza do lesa. Práve tu sa nachádza hranica prírodnej rezervácie Dobrolínske skaly.
Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1980 a jej rozloha je iba 4,39 hektára. Patrí tak medzi menšie chránené územia na Slovensku. Napriek malej výmere je však prírodne veľmi pestrá. Na relatívne malom priestore sa tu stretávajú lesy, lesostepi, stepi vo vrcholových častiach a skalné stepi. Územie je zaradené do najvyššieho, piateho stupňa ochrany, preto je pri návšteve dôležité rešpektovať pravidlá ochrany prírody a pohybovať sa po povolených trasách.
Po vstupe do lesa nasleduje ešte krátke stúpanie. Chodník sa postupne dvíha a po chvíli sa medzi stromami začínajú objavovať prvé skalné útvary. Stačí ešte niekoľko krokov a les sa otvorí. Som na Dobrolínskych skalách.
Odmenou za krátke stúpanie je polkruhový výhľad na okolité vrchy Tribeča. Nie je to síce panoráma, ktorá by sa rozprestierala na všetky strany, ale práve jej čiastočné otvorenie medzi skalami a stromami dodáva miestu príjemnú atmosféru. Človek tu navyše nemusí absolvovať náročný výstup ani zdolávať vysoký vrchol, aby si užil pocit, že sa ocitol nad okolitou krajinou.
Dobrolínske skaly sú zaujímavé aj svojím geologickým charakterom. Rovnako ako ďalšie výraznejšie kremencové hôrky v Tribeči vystupujú z okolitého terénu vďaka odolnému kremencu. Skaly a skalné výstupy vytvárajú kontrast k okolitému listnatému lesu a lúkam a zároveň poskytujú podmienky pre rastlinstvo viazané na suchšie a teplejšie stanovištia.
Po chvíli strávenej na skalách sa nevydávam rovnakou cestou späť. Návrat vedie inou zvážnicou, ktorá sa vinie listnatým lesom. Po otvorených lúkach a skalách je príjemné znovu sa ponoriť medzi stromy a pokojne klesať späť smerom k východiskovému miestu.
Celý tento okruh má približne šesť kilometrov, takže ide o krátku a nenáročnú túru, ktorú možno zvládnuť bez veľkej prípravy. Práve vďaka svojej dĺžke a nenáročnosti môže byť Dobrolínsky okruh vhodnou voľbou pre rodinný výlet, príjemnú jesennú prechádzku alebo jednoducho ako kratšie spestrenie dňa v Tribeči.
