Vres dosahuje nadmorskú výšku 485 metrov a ukrýva sa neďaleko obce Klátová Nová Ves, v blízkosti známejšej Kozlice. Práve poloha v jej susedstve môže byť dôvodom, prečo ho návštevníci pri putovaní Tribečom ľahko prehliadnu. A bola by to škoda. Ak sa už človek vyberie objavovať túto časť pohoria, krátka zachádzka k Vresu ponúka celkom iný zážitok, než aký poskytujú bežné lesné chodníky.
Rovnako ako na Kozlicu, ani na Vres nevedie značená turistická trasa. Výlet preto vyžaduje trochu viac orientačného citu a ochoty vydať sa mimo klasických turistických chodníkov. Po zostupe z Kozlice sa dá pokračovať zvážnicou popod jej svahy. Tá postupne privedie pútnika na lúku rozprestierajúcu sa pod Vresom.

Lúka pôsobí pokojne a otvorene, pričom medzi trávou sa v menších skupinkách objavujú duby, okolie je už v jesenných farbách. Práve tu sa začína meniť charakter výletu.

Zo zvážnice sa dá vydať po vychodenom chodníku smerom k vrcholu. Na prvý pohľad možno pôsobí nenápadne, no čoskoro sa ukáže, že posledná časť výstupu nebude úplne zadarmo.
Chodník k vrcholu Vresu je pomerne strmý a jeho zdolávanie miestami sťažujú sutiny. Pod nohami sa uvoľňujú drobné kamene a človek si musí dávať väčší pozor, kam stúpa. Našťastie ide iba o krátky úsek, takže náročnejší výstup netrvá dlho. O to príjemnejší je okamih, keď sa človek konečne dostane hore a môže sa obzrieť späť.
Vrchol Vresu je zaujímavý najmä svojím skalnatým charakterom. Kremence tu vytvárajú výrazné skalné partie a pri vhodnom svetle dokážu naozaj zažiariť. Vres však neponúka iba zaujímavé skaly. Z jeho vrcholu sa otvárajú výhľady severozápadným a severovýchodným smerom. Nie sú to síce panorámy, aké poznáme z najvyšších vrcholov slovenských pohorí, no práve ich nenápadnosť im dodáva svoje čaro.
Chodník vrcholom Vresu a výhľady.
Na takýchto miestach si možno ešte lepšie uvedomiť, že krásu pohoria netvoria iba jeho najvyššie a najznámejšie vrcholy. Tribeč je plný menších kopcov, skalnatých výbežkov, lúk a starých lesných ciest, ktoré dokážu prekvapiť práve vtedy, keď od nich človek veľa neočakáva. Vres je jedným z nich.
Po oddychu na vrchole pokračujem smerom do Sádku. Ani tentoraz však nejde o značený turistický chodník. Cesta vedie neznačenou lesnou cestou a postupne sa ponára späť medzi stromy. Po ceste sa nachádza aj prístrešok s miestom na opekanie, ktorý môže prísť vhod na krátky oddych alebo občerstvenie. Po dlhšom putovaní lesom je príjemné na chvíľu si sadnúť, vydýchnuť a nechať doznieť zážitky z výstupu.
Pri prístrešku sa nachádza aj studnička. Žiaľ, podobne ako mnohé ďalšie pramene a studničky v Tribeči, aj táto býva vyschnutá. Pri plánovaní výletu preto určite netreba spoliehať na to, že si vodu doplníme až počas cesty.
Ak teda budete niekedy prechádzať okolím Kozlice a budete mať chuť na ďalšie výhľady, Vres môže byť príjemným cieľom. Nečaká vás dlhý výstup ani vysokohorská túra. Skôr krátke dobrodružstvo, pri ktorom treba sledovať cestu, prekonať strmší kamenistý úsek a potom už len nechať na seba pôsobiť atmosféru kremencových hôrok severného Tribeča.







