Na vrchole Marhátu sa nachádza rozhľadňa, prístrešky a je obľúbeným turistickým cieľom. Vedie sem viacero značených trás a to z Nitrianskej Blatnice, zo Starej Lehoty aj z rekreačnej oblasti Výtoky v katastri obce Hubina. Práve poslednú možnosť som si tentoraz vybrala, keďže som už túžila po zmene oproti mojim častým výstupom z Nitrianskej Blatnice.
Areál rekreačného zariadenia Výtoky má svoju históriu, kedysi tu prebiehali detské letné tábory a jeho okolie dopĺňajú súkromné chaty. Dolinou preteká potok Striebornica, ktorého voda sa zachytáva v rovnomennej nádrži, čo dodáva miestu pokojný, takmer romantický ráz.
Od rekreačného strediska vedie zeleno značená trasa najskôr po lesnej ceste a neskôr sa ponorí do lesa. Postupne nás dovedie až k smerovníku Krahulčie vrchy, kde sa napojíme na červenú značku smerujúcu priamo na vrchol Marhátu.
Chodník lesom postupne stúpa k Sokolím skalám. Táto oblasť spolu s Visiacimi skalami a samotným Marhátom patrí do geomorfologického celku Krahulčie vrchy v rámci Považského Inovca.
Sokolie skaly predstavujú malé krasové územie s množstvom zaujímavých skalných útvarov, ktoré slúžia aj ako cvičné horolezecké terény. Z chodníka vedúceho popri ich okraji sa občas otvárajú pekné výhľady. Neďaleko sa nachádza aj puklinová Veľká dolnosokolská jaskyňa, ktorá je prírodnou pamiatkou a je prístupná verejnosti.
Samotný chodník vedúci vrcholom skál je mimoriadne zaujímavý. Okrem výhľadov zaujmú aj zvláštne skrútené stromy a v tomto období aj kvitnúce snežienky. Nachádza sa tu aj pietne miesto venované Vladovi Plulíkovi, významnému horolezcovi, ktorý zahynul v Himalájach. Spomienkové vlajočky, kahance a tabuľa pripomínajú jeho začiatky, ktoré absolvoval práve na týchto skalách.
Po zostupe zo skál pokračuje chodník lesnou cestou k smerovníku Krahulčie vrchy, kde sa napája červená značka vedúca do sedla Gajda a ďalej na Marhát.
V sedle Gajda sa nachádza odbočka na Visiace skaly je to miesto, ktoré by bola škoda obísť. Ide o chránenú prírodnú pamiatku so štvrtým stupňom ochrany. Predmetom ochrany sú najmä vzácne druhy rastlín a živočíchov, stepná vegetácia a pôsobivé škrapové polia na južných svahoch. Okrem prírodných krás tu nájdeme aj kríž a skautskú ľaliu so slovenským znakom. Výhľad odtiaľto patrí medzi tie, na ktoré sa nezabúda.
Z Visiacich skál pokračuje chodník na vrchol Marhátu. Ide už o typickú „vrcholovku“ s miernym stúpaním a klesaním. Aj tu sa objavujú záplavy snežienok a miestami sa otvárajú výhľady do okolia, hoci počasie tentoraz neprialo ďalekým horizontom.
Rozhľadňa na Marháte stojí v nadmorskej výške 758 metrov, meria 17 metrov a bola postavená v roku 2008. Ponúka výhľady na pohoria Tribeč, Považský Inovec, Vtáčnik a Biele Karpaty. Pred ňou sa týči mohutný železný kríž vysoký viac ako 10 metrov, ktorý postavili v roku 1947 obyvatelia Nitrianskej Blatnice ako symbol vďaky za to, že obec nezasiahli materiálne hrôzy druhej svetovej vojny.
Silný vietor však tentoraz neprial dlhšiemu zotrvaniu na vrchole. Hýbal aj masívnym krížom a na rozhľadni upozornenie na jej kritický stav ma odradilo od výstupu. Zostala som preto radšej na zemi, kde bolo bezpečnejšie.
Cestu späť som si zvolila čiastočne po náučnom chodníku Jelenie jamy, ktorý vedie klasickou lesnou cestou dolinou a ponúka pokojné zakončenie výletu.
Táto trasa na Marhát nepatrí medzi náročné. Aj keď je prechod cez Sokolie skaly miestami exponovanejší, práve táto časť jej dodáva atraktivitu. Bez väčších problémov ju zvládne aj sviatočný turista, ktorý si chce užiť kombináciu prírody, výhľadov a nenáročného
