Pod povrchom Štiavnických vrchov vznikol rozsiahly labyrint štôlní, šácht a technických diel, ktoré dodnes svedčia o mimoriadnej zručnosti generácií baníkov.
Prvé stopy po dobývaní drahých kovov v okolí dnešnej Banskej Štiavnice siahajú až do obdobia Keltov. Tí spracovávali zlatonosné a strieborné rudy najmä v oblasti Glanzenbergu, kde mali svoje osídlenie. Skutočný rozmach baníctva však nastal až v 10. storočí po príchode českých baníkov. Začiatkom 12. storočia prilákalo bohatstvo tunajších ložísk aj nemeckých kolonistov, ktorí postupne prevzali vedenie baní a významne ovplyvnili správu a rozvoj osád.
Z pôvodnej baníckej osady sa postupne stalo prosperujúce mesto. Významným medzníkom bol rok 1238, keď kráľ Belo IV. udelil Banskej Štiavnici mestské výsady a banské právo. Tým sa zaradila medzi najvýznamnejšie banské centrá stredovekého Uhorska.
Rozvoj baníctva však sprevádzali aj veľké problémy. V 14. storočí začala bane ohrozovať podzemná voda, ktorá zaplavovala hlbšie dobývacie priestory. Riešením sa stali dedičné štôlne, rozsiahle odvodňovacie diela, ktoré odvádzali vodu z baní na povrch a zároveň zabezpečovali prívod čerstvého vzduchu do podzemia. Medzi najznámejšie patrili dedičná štôlňa Glanzenberg, štôlňa pod Ottergrundom či neskoršia štôlňa Klinger.
Význam mesta vzrástol aj v roku 1388, keď tu vznikol Zväz stredoslovenských banských miest. Napriek tomu nebol život v meste jednoduchý. V 15. storočí Banskú Štiavnicu opakovane postihovali požiare a ničivé zemetrasenie v roku 1443 vážne poškodilo staré mesto. Napriek týmto katastrofám sa baníctvo ďalej rozvíjalo a v 15. a 16. storočí dosiahlo vrchol svojho rozkvetu.
Práve v tomto období sa Banská Štiavnica stala centrom banskej techniky a odbornosti. Bola tu zriadená skúšobňa kovov, ktorá slúžila ťažiarom z celého regiónu. V 16. storočí fungovalo v meste a jeho okolí až 426 samostatných ťažiarstiev, čo dokumentuje obrovský rozsah tunajšej ťažby.
S rastúcou hĺbkou baní sa menila aj technika práce. Kým prvé generácie baníkov vynášali vyťaženú horninu na povrch vo vreciach na vlastných chrbtoch, neskôr sa začali používať debny na kolieskach a následne štiavnické banské vozíky, známe aj ako uhorské vozíky. Modernizáciou prešla aj zvislá doprava. Jednoduché rumpály a šľapacie kolesá nahradili konské gáple a neskôr vodné kolesá.
Neoddeliteľnou súčasťou štiavnického baníctva sa stal unikátny vodohospodársky systém tajchov. Tieto umelé vodné nádrže zachytávali dažďovú vodu a slúžili ako zdroj energie pre čerpacie zariadenia, úpravne rúd a banské stroje. Práve vďaka nim sa podarilo udržať ťažbu aj vo veľkých hĺbkach.
Významnú úlohu zohral Banský erár, štátny banský podnik, ktorý postupne preberal bane od menších ťažiarov. Disponoval dostatočným kapitálom na zavádzanie technických noviniek a stal sa jedným z najmodernejších banských podnikov svojej doby. V rokoch 1740 až 1760 dosiahol čistý zisk viac ako 42 miliónov zlatých, čo mu umožnilo financovať ďalší rozvoj a modernizáciu baní.
Banská Štiavnica sa zapísala do svetových dejín aj viacerými technickými prvenstvami. V roku 1627 bol v Bieberovej dedičnej štôlni po prvýkrát na svete použitý čierny trhací prach na rozpojovanie horniny. Tento prelomový vynález výrazne urýchlil razenie podzemných diel a ovplyvnil baníctvo na celom svete. Postupne sa zavádzali aj prvé piestové čerpadlá a zariadenia poháňané konskou silou.
Hoci bane prinášali bohatstvo celé stáročia, ich zásoby sa postupne vyčerpávali. V priebehu 20. storočia sa ťažba stala ekonomicky nerentabilnou a baníctvo začalo upadať. Definitívna bodka za slávnou érou prišla v roku 1993, keď boli po viac než tisícročí uzatvorené posledné banské diela.
Dnes možno tento jedinečný príbeh objavovať v Banské múzeum v prírode, ktoré sa nachádza v malebnom údolí pod tajchom Klinger. Ide o najstaršiu a tematicky najrozsiahlejšiu banícku expozíciu na Slovensku, ktorá návštevníkom približuje vývoj rudného baníctva od stredoveku až po koniec 20. storočia.
Pôsobivou súčasťou Banského múzea v prírode je aj rozsiahla povrchová expozícia, ktorá návštevníkom približuje technický a technologický vývoj baníctva v regióne. Na otvorenom priestranstve sú sústredené historické banské budovy, stroje a zariadenia premiestnené z rôznych lokalít Slovenska. Dominantou expozície je unikátny Kachelmanov vodnostĺpcový ťažný stroj, ktorý bol do múzea presunutý zo šachty Lill v Hodruši. Tento vzácny technický unikát pripomína obdobie, keď vodnostĺpcové stroje patrili k najmodernejším zariadeniam svojej doby a významne prispeli k záchrane štiavnického baníctva pred úpadkom. Návštevníci si môžu prezrieť aj expozíciu lomového dobývania, zbierku banských strojov a zariadení či geologickú náučnú expozíciu, ktorá na desiatkach stanovíšť predstavuje geologický vývoj Slovenska a rozmanitosť hornín nachádzajúcich sa na jeho území. Práve povrchová časť múzea umožňuje pochopiť, aké technické zázemie bolo potrebné na fungovanie baní a akú vysokú úroveň dosiahlo banskoštiavnické baníctvo v období svojho najväčšieho rozkvetu.
Dnové uzávery z tajchov.
V Klopačke je zriadená výstava jednotlivých rúd a tiež sa tu premieta história baníctva v oblasti Banskej Štiavnice.
Ťažná veža šachty Mária a zbierka jednotlivých hornín
Najväčším lákadlom pre návštevníkov je fáranie do autentickej štôlne Bartolomej, kde si návštevníci oblečú banícky plášť, nasadia prilbu a s lampou v ruke zostúpia do podzemia podobne ako kedysi baníci. Súčasťou expozície sú vzácne technické pamiatky vrátane jedinečného konského gápla, jediného zachovaného zariadenia svojho druhu na Slovensku – či monumentálneho Kachelmanovho vodnostĺpcového ťažného stroja. Na prehliadku sa však musí vopred prihlásiť nakoľko vstup je pre obmedzený počet osôb, žiaľ túto časť som neprešla.
Spodná časť múzea.
Návšteva múzea umožňuje pochopiť, aké náročné bolo dobývanie drahých kovov a akú výnimočnú úlohu zohrávala Banská Štiavnica v dejinách európskeho baníctva. Práve tu sa písali kapitoly technického pokroku, ktoré ovplyvnili vývoj baníctva ďaleko za hranicami Slovenska. Banská Štiavnica tak dodnes zostáva živým svedectvom zlatej a striebornej éry, ktorá formovala jej podobu aj význam v európskych dejinách.
