Hrad stojí na andezitovej skalnej ostrohe na pravom brehu rieky Hron, na východnom okraji pohoria Vtáčnik. Postavený bol zrejme koncom 13. až začiatkom 14. storočia. V dátumoch sa odborníci rozchádzajú a tiež aj v tom, či ho dal postaviť župan Leustach, ktorí získal panstvo v roku 1228, či jeho potomkovia, .
Hrad Revište patril do sústavy pohronských strážnych hradov, strážil starú cestu Pohroním vedúcu k banským mestám.
Prvá písomná zmienka o hrade Revište je z roku 1331. Od roku 1339 bol kastelánom na hrade magister Ján, syn Alexandra z rodu Akoš, ktorý ho dostal ako odmenu za služby preukázané kráľovi Karolovi Róbertovi a jeho manželke, kráľovnej Alžbete. Neskôr bol hrad majetkom Ľudovíta I. Koncom 14. storočia ho získal Ladislav zo Šároviec.
V roku 1424 daroval kráľ Žigmund Luxemburský Revište spolu s banskými mestami svojej manželke Barbore Celjskej. Medzi ďalších vlastníkov hradu patril Ján Jiskra z Brandýsa, jagérsky biskup až napokon v roku 1490 ho kráľovná Beatrix darovala Dóciovcom.
Po vymretí rodu Dóciovcovv roku 1647 pripadlo panstvo kráľovskej korune.
Počas protihabsburských povstaní hrad v roku 1678 dobyli a vyplienili Tököliho vojská. Koncom 18. storočia niektoré miestnosti hradu slúžili ešte pre potreby Banskej komory. Hrad sa už ale neudržiaval a postupne chátral, až sa hrad stáva ruinou.
V roku 2011 bolo založené Združenie na záchranu hradu Revište. Ich cieľom je záchrana hradu, konzerváciou, odstraňovanie havarijného stavu ako aj úpravy a vyčistenie areálu hradu. A naozaj sa im darí. Za 11 rokov s pomocou dobrovoľníkov a tiež nezamestnaných urobili kus práce a verím, že tento hrad, ktorý je súčasťou našej histórie, budú obdivovať nielen moje vnúčatá ale aj pravnúčatá. Národ ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený ju prežiť znova... mali by sme ju poznať aj prostredníctvom takýchto hradov a ich dejín.
Hrad Revište je vidieť už z rýchlostnej cesty R1 ako sa hrdo týči na skale.
K hradu sa dostaneme krátkym chodníkom z parkoviska pod hradom. Je to náučný chodník, ktorý má osem informačných tabúľ ktoré nás oboznamujú s históriou a majiteľmi hradu Revište. Pri parkovisku bolo upozornenie, že na hrade je počas pracovných dní sprístupnené len nádvorie hradu, z dôvodu rekonštrukčných prác. Dúfajúc, že snáď ma vpustia na malú prehliadku spojenú s fotografovaním, som pokračovala ďalej.
Vstupná brána na hrad bola vybudovaná v 17. storočí, tvorila súčasť obvodového opevnenia druhého predhradia. Zároveň je vstupom na hrad a jeho zákutia.
Druhé predhradie vzniklo v 17. storočí, vzniklo napojením na prvé staršie podhradie. Už tu vidieť že naozaj sa na hrade intenzívne pracuje.
Na predhradie sa spúšťa dolu nepotrebná zemina.
Prvé predhradie vzniklo v prvej polovici 16. storočia na mieste staršieho stredovekého predhradia. Bolo vymedzené hradným múrom a strelňami, okrem ochrany prístupovej cesty do horného hradu malo aj hospodársku funkciu
Na prvom predhradí sú umiestnené vizualizácie hradu, pôdorysu, aké budú pohľady na hrad z rôznych smerov po ukončení prác. Ja však pokračujem smerom k delovej bašte, kde je vstup už do útrob hradu. Z okien sú pekné výhľady do okolia, nazývam ich výhľadmi hradného pána.
Cez priechodný palácový trakt, ktorý je súčasťou južného paláca, sa dostávam na nádvorie horného hradu.
Na hornom hrade sú práce v plnom prúde, som však rada, že s dovolením vedúceho môžem aj túto časť vzhliadnúť, aj keď fotografujem v obmedzenom režime, predsa nebudem zdržiavať pri práci.
Odchádzajúc z hradu na prvom predhradí je umiestnená pokladnička na dobrovoľný príspevok, je však aj možnosť prispieť na obnovu hradu formou sms, tak využívam túto možnosť. Každá takáto aktivita na záchranu pamiatky si aspoň to málo z mojej strany zaslúži, možno za to bude aspoň jedna tehla na obnovu, alebo niečo iné.
Dostávam zároveň aj dobrý tip, na výhľad z spoza hradu, kde vedie žlté turistické značenie. Je to hneď pred vstupom na hrad chodník prudko vedie hore, ale potom je to už len rovinka po hrebeni.
Chodník pokračuje na skalnú vyvýšeninu, odkiaľ sú pekné výhľady.
Ešte posledné priblíženie hradu z vyhliadky a vraciam sa neznačenou cestou späť. Niekedy v budúcnosti sa možno ešte na tento chodník vrátim, aby som ho prešla celý, ktovie čo ešte ďalej ponúka.
Povesť o krásnej Selime a hradnom pánovi.
Selima bola dcéra hlavného tureckého kapitána, ktorý sídlil na Levickom hrade. O jej kráse si štebotali vtáčiky na oboch kontinentoch. Jedného dňa Selima naplánovala útek a so svojim milým sa skryli na hrade Revište. Tureckého veliteľa ich čin tak napajedil, že hradného pána vyzval na súboj. Vedel, že by proti neho mocnej náture nebol šancu vyhrať a tak ho dal pred bojom otráviť. V osudný deň prišiel turecký kapitán na súboj. Pred ním stála zvláštna postava v rytierskom zbroji. Kapitán sa zľakol a vytasil svoj meč. Rytier padol na zem mŕtvy. Kapitán priskočil k rytierovi, sňal mu prilbu a do jeho očí sa nahromadili slzy nešťastia. V rytierskom odeve bola jeho milovaná dcéra Selima. Svoj čin neuniesol a vzal život aj sebe.