Toto 843 metrov vysoké andezitové bralo sa nachádza v pohorí Vtáčnik, v katastri obce Lehota pod Vtáčnikom.
Na Jančekovu skalu vedú žlto značené turistické trasy z Malej Lehoty, ktorá je súčasťou obce Lehota pod Vtáčnikom, a z Cígľa. Ja však mám svoju osvedčenú trasu, ktorá sa začína v Podhradí. Z obce síce na Jančekovu skalu nevedie značený turistický chodník, no neskôr sa vyšliapaná cesta napojí na turistickú trasu. Túto trasu som si obľúbila aj preto, že vedie popod skalné bralá prírodnej pamiatky Sivý kameň. A práve lúky pod skalami ponúkajú krásny výhľad na Hornú Nitru, ktorý je príjemným spestrením putovania lesom.
Sivý kameň je prírodnou pamiatkou s rozlohou 13,8 hektára. Predmetom ochrany je unikátny skalný reliéf vo vulkanickom pohorí, ktorý je zároveň domovom vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Nad skalami sa týči aj rovnomenný hrad, dnes už len v podobe ruín, no jeho dávna história dodáva okolitej krajine zvláštnu atmosféru.
Lúky pod skalami a výhľady
Prírodná pamiatka Sivý kameň
Z lúk sa postupne ponáram do lesa. Vyšliapaný chodník ma privádza na lesnú zvážnicu, ktorá vedie popri starom kameňolome. Na prvý pohľad je vidieť, ako si príroda pomaly berie späť to, čo jej človek kedysi odobral. Miesta, kde sa kedysi ťažilo, postupne zarastajú a ostré zásahy do krajiny pomaly miznú pod mladými stromami, machom a ďalšou vegetáciou.
Dolinou preteká Krivý potok. Počas suchého leta však z jeho vody veľa nezostáva a koryto pôsobí takmer opustene. Je to zaujímavý kontrast k predstavám o horskom potoku, ktorý by mal byť plný vody. Príroda však každý rok ukazuje inú tvár a aj takýto detail dokáže počas túry pripomenúť, aké výrazné zmeny môže priniesť počasie a dlhšie obdobie sucha.
Trasa pokračuje krátkym stúpaním popri chatkách nad funkčný lomom v Lehote pod Vtáčnikom. Práve tu sa charakter chodníka začína meniť. Stúpanie je výraznejšie a les hustne. Ihličnany postupne nahrádzajú buky a okolitá krajina získava úplne inú atmosféru.
Bukový les na tomto mieste pôsobí miestami až rozprávkovo. Niektoré stromy sú zvláštne pokrútené a ich kmene a konáre vytvárajú bizarné tvary. Za denného svetla je to zaujímavé a fotogenické miesto, no predstava prechádzky týmto lesom po zotmení môže pôsobiť úplne inak. V šere by pokrútené kmene a tiene medzi stromami dokázali vykúzliť poriadne tajomnú, možno až desivú atmosféru.
Keď sa objaví ohnisko so sedením, človek už vie, že cieľ je blízko. Jančekova skala je na dosah.
Na vrchole stojí dvojramenný nerezový kríž a návštevníkom sú k dispozícii lavičky. Jančekova skala však nie je zaujímavá iba pre turistov. Svoje miesto si tu našli aj horolezci a lezci, ktorí využívajú skalné steny s viacerými vyznačenými lezeckými trasami.
Andezitové bralo vystupuje zo zalesneného hrebeňa a jeho vrchol ponúka krásny polkruhový výhľad. Pred očami sa otvára hrebeň Vtáčnika, obec Podhradie, Lehota pod Vtáčnikom aj údolie Hornej Nitry. Po výstupe lesom je pohľad do otvorenej krajiny príjemnou odmenou a zároveň miestom, kde sa oplatí na chvíľu zastaviť, sadnúť si na lavičku a len pozorovať krajinu.
Jančekova skala výhľady
Najväčšie tajomstvo Jančekovej skaly však nespočíva v jej geologickom pôvode ani vo výhľade. Ukrýva sa v príbehu, ktorý sa medzi ľuďmi traduje už celé generácie a ktorý spája túto skalu s neďalekým hradom Sivý kameň.
Podľa povesti bol Janček veliteľom skupiny vyslúžilcov a dezertérov, ktorí rabovali v širokom okolí. Jedného dňa sa so svojimi mužmi odvážil zaútočiť aj na Sivý kameň. Obrancovia hradu však útok odrazili a niekoľkých útočníkov zajali. Hradný pán Majthényi rozhodol, že zajatci budú popravení.
Medzi odsúdenými bol aj Janček. A práve do neho sa zamilovala Uliša, dcéra hradného pána.
Ich láska sa odohrávala v tieni blížiacej sa popravy. Uliša sa napokon rozhodla pomôcť Jančekovi utiecť. Keď prišiel deň jeho popravy, dala mu koňa a otvorila hradnú bránu. Jančekovi sa podarilo uniknúť, no hradná stráž sa vydala za ním.
Prenasledovaný Janček sa dostal až na skalu. Stráž ho obkľúčila a úniková cesta sa skončila. Keď pochopil, že niet kam uniknúť, rozhodol sa pre posledný zúfalý čin. Zoskočil zo skaly aj s koňom a zahynul.
Uliša mu však zostala verná až do smrti. Podľa povesti práve ona pomenovala skalu po svojom milom – Jančekova skala.
Či už je príbeh o Jančekovi a Uliši skutočnou historickou udalosťou, alebo iba legendou, k tomuto miestu neodmysliteľne patrí. Keď človek stojí na vrchole a pozerá do údolia, ľahko si predstaví, ako mohli tieto skalnaté svahy pôsobiť pred stáročiami, keď boli lesy rozsiahlejšie, cesty menej početné a príbehy sa šírili predovšetkým ústnym podaním.
Jančekova skala tak nie je iba ďalším turistickým cieľom vo Vtáčniku. Je to miesto, kde sa počas jednej túry dá prejsť od otvorených lúk cez starý kameňolom a vyschnuté koryto potoka, až do tajomného bukového lesa a napokon na skalný výbežok s výhľadom na Hornú Nitru. A keď k tomu pridáme príbeh o Jančekovi a Uliši, dostáva obyčajný turistický výlet celkom iný rozmer.
Možno práve preto má Jančekova skala svoje čaro. Nie je to najvyšší ani najznámejší vrchol Vtáčnika, no ponúka niečo, čo sa nedá zmerať nadmorskou výškou. Ponúka atmosféru, výhľad a príbeh.
