V lone pohoria Tribeč, neďaleko Zlatých Moraviec, leží obec Kostoľany pod Tribečom je to miesto, kde sa história prirodzene prelína s divokou prírodou.
Už samotný názov napovedá, že dedina je spätá s kostolom aj horami. A práve tu možno počas jedného výletu objaviť predrománsku architektúru, chránené lúčne spoločenstvá, keltské stopy aj výhľady, ktoré patria medzi najkrajšie v Ponitrí.
Najstaršie zmienky o obci pochádzajú zo slávnych Zoborských listín z rokov 1111 a 1113. V nich sa spomína majetok Zoborského kláštora svätého Hypolita v Nitre a medzi uvedenými sídlami nechýbajú ani Kostoľany pod Tribečom. Zaujímavosťou je, že obec bola po stáročia rozdelená medzi kláštor a Nitriansky kráľovský hrad. Hranicu tvoril potok Drevenica, ktorý pokojne preteká dedinou dodnes. Dve oddelené časti obce sa spojili až v roku 1873, čo je na pomery malej horskej dediny pomerne neskoro.
Dominantou obce je kostol svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom, jedna z najstarších zachovaných sakrálnych stavieb na Slovensku. Tento predrománsky kostolík pôsobí nenápadne, no jeho múry pamätajú časy Veľkej Moravy aj raného uhorského štátu.
Práve od kostolíka sa začína nenápadná cesta smerujúca na Kostolianske lúky. Neznačený chodník vedie cez les, neskôr jeho okrajom a postupne odhaľuje krajinu, ktorá na prvý pohľad nepôsobí výnimočne. Stačí sa však zastaviť a rozhliadnuť. Kostolianske lúky sú chráneným areálom spravovaným štátnou ochranou prírody Ponitrie a predstavujú vzácny ostrov lesostepnej vegetácie. Na ploche niečo vyše štyroch hektárov sa zachoval biotop s mimoriadne bohatou biodiverzitou, prispôsobený suchému a teplému prostrediu.
Najväčším pokladom lúk sú vzácne druhy rastlín, najmä vstavače z čeľade Orchidaceae. Práve neskorá jar a začiatok leta sú obdobím, keď lúky rozkvitajú a menia sa na prírodnú botanickú záhradu. Okrem orchideí tu rastú viaceré kriticky ohrozené druhy rastlín a žijú tu teplomilné druhy hmyzu či plazov, ktoré inde v regióne nachádzajú len málo vhodných podmienok. Miesto pôsobí takmer stredomorsky suchá tráva, rozohriate kamene a vôňa bylín vytvárajú úplne inú atmosféru než hlboké lesy Tribeča.
Z lúk sa možno napojiť na žlto značený chodník vedúci na Veľký Lysec.
Veľký Lysec s nadmorskou výškou 547 metrov patrí medzi najvýraznejšie vyhliadkové body tejto časti pohoria. Jeho vrchol tvoria mohutné kremencové skaliská, ktoré miestami vytvárajú až päťdesiatmetrové steny. Práve tie lákajú aj skalolezcov, no rovnako silným dôvodom na výstup sú panoramatické výhľady.
Z vrcholových skál sa otvára široký pohľad na Zobor, Žibricu, ruiny hradu Gýmeš aj zvlnené kopce Tribeča. Za jasného počasia vidno veľkú časť Ponitria a človek si ľahko uvedomí, prečo boli tieto kopce oddávna strategickými miestami.
Veľký Lysec totiž nie je len prírodnou zaujímavosťou. Archeológovia tu objavili pozostatky pravekého hradiska z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Svahy aj vrcholové plošiny nesú stopy osídlenia z neskorolaténskeho obdobia, keď tu žili Kelti. Práve oni vytvorili v pohorí Tribeč sieť opevnených výšinných sídiel, ku ktorým patrila aj Žibrica či ďalšie strategické vrchy regiónu. Dnes po niekdajších valoch ostali už len nenápadné terénne útvary, no vedomie, že po týchto miestach kráčali ľudia pred viac než dvetisíc rokmi, dodáva výletu zvláštnu hĺbku.
Neďaleko sa navyše nachádza aj lokalita známa ako Studený hrad, kde kedysi stálo drevené hradisko z 11. storočia. Celý kraj tak pôsobí ako otvorená kronika dejín, od praveku cez Veľkú Moravu až po stredoveké hrady a starobylé kostoly.
Kostoľany pod Tribečom nie sú miestom masového turizmu. A možno práve preto si zachovali svoju autentickú atmosféru. Výlet cez Kostolianske lúky na Veľký Lysec nie je len obyčajnou turistikou. Je to cesta krajinou, kde každý kopec ukrýva príbeh, každá lúka vzácny život a každá skala tichú spomienku na dávne civilizácie.
