Národná prírodná rezervácia Burdov, známa aj pod názvom Kováčovské kopce, patrí medzi najcennejšie chránené lokality regiónu. Nachádza sa v katastri obcí Chľaba a Kamenica nad Hronom a každému návštevníkovi ponúka nevšedný zážitok z krajiny, kde sa stretávajú stopy minulosti s krásou zachovanej prírody.
Putovanie náučným chodníkom sa začína v Kamenici nad Hronom, obci rozloženej nad miestom, kde sa rieka Hron vlieva do majestátneho Dunaja. Ide o územie s mimoriadne dlhou históriou osídlenia. Archeologické nálezy dokazujú prítomnosť človeka už v období neolitu. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1320, keď sa stala majetkom Ostrihomskej kapituly.
Osudy Kamenice nad Hronom boli počas stáročí úzko späté s veľkými historickými udalosťami. V období tureckej nadvlády v 16. a 17. storočí patrila do Novozámockého ejáletu. Významný rozvoj priniesol rok 1850, keď bola sprevádzkovaná železničná trať medzi Viedňou a Budapešťou. Obec sa stala dôležitou zastávkou na tejto dopravnej tepne. Obyvatelia obce sa venovali najmä poľnohospodárstvu, ovocinárstvu a vinárstvu, ktorým sa v priaznivých klimatických podmienkach mimoriadne darilo.
Ani 20. storočie sa Kamenici nevyhlo bez dramatických zvratov. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa stala súčasťou Československa, no po prvej Viedenskej arbitráži v roku 1938 bola pričlenená k Maďarsku. Druhá svetová vojna zanechala na obci hlboké jazvy. V rokoch 1944 až 1945 sa jej okolie stalo dejiskom ťažkých bojov a približne polovica zástavby bola zničená.
Dnešná Kamenica nad Hronom je modernou a upravenou obcou s približne 1 400 obyvateľmi. Viac ako štyri pätiny z nich sa hlásia k maďarskej národnosti, čo vytvára osobitú kultúrnu atmosféru regiónu. Medzi významných rodákov patria spisovateľ István Gyurcsó, významná osobnosť maďarskej literatúry na Slovensku, a István Hubik, ktorý sa ako redaktor vydavateľstva Madách významne zaslúžil o sprístupnenie slovenských a českých literárnych diel maďarským čitateľom.
Uličkami Kamenice nad Hronom


Za hranicou obce sa začína kráľovstvo prírody. Národná prírodná rezervácia Burdov predstavuje unikátne územie s výskytom teplomilných lesov a stepných spoločenstiev, ktoré patria medzi najvzácnejšie biotopy Slovenska. Krajinu dotvárajú zaujímavé andezitové skalné útvary, ktoré svedčia o dávnej sopečnej minulosti tejto oblasti. Bohatá fauna a flóra vytvárajú ideálne podmienky pre milovníkov prírody, fotografov i turistov hľadajúcich pokoj mimo rušných centier.
Náučný chodník vedúci rezerváciou ponúka množstvo informačných zastávok približujúcich geológiu, rastlinstvo, živočíšstvo aj históriu územia. Azda najväčším lákadlom sú však vyhliadkové miesta. Odtiaľ sa otvárajú široké pohľady na dolinu Dunaja, zvlnenú Ipeľskú pahorkatinu a vzdialené obzory, ktoré za priaznivého počasia pôsobia takmer nekonečne. Práve tieto výhľady dávajú návštevníkovi pocit slobody a pripomínajú, aká rozmanitá a krásna dokáže byť krajina.
Pri troche šťastia uvidíme aj výletné lode plaviace sa vo vodách Dunaja.
Rezervácia sa rozprestiera na ploche viac ako 364 hektárov a platí v nej najvyšší, piaty stupeň ochrany. Toto územie je dôkazom, že aj v intenzívne využívanej podunajskej oblasti sa podarilo zachovať prírodné hodnoty mimoriadneho významu.
Putovanie sa končí pri Kováčove, niekdajšom známom rekreačnom stredisku na brehu Dunaja. V minulosti sem za oddychom prichádzali obyvatelia Ostrihomu aj Budapešti. Dnes tu síce už nepanuje niekdajší turistický ruch, no miesto si zachovalo svoj pokojný charakter. Nachádza sa tu domov dôchodcov a neďaleká chatová oblasť pri obci Chľaba ponúka možnosti ubytovania i stravovania pre návštevníkov regiónu.
Pred odchodom sa ešte oplatí zastaviť na brehu Dunaja. Jeho pokojné vody plynú bez náhlenia krajinou, akoby si niesli spomienky na všetky udalosti, ktoré sa tu počas stáročí odohrali. Odtiaľ pokračujú na svoju dlhú cestu naprieč Európou až do Čierneho mora.
V tichu rieky, pod siluetou Kováčovských kopcov, človek ľahko pochopí, prečo toto miesto dodnes priťahuje milovníkov histórie, prírody i pokojného putovania.







