Pri bližšom pohľade však návštevník objaví miesto, ktorého história siaha hlboko do minulosti a ktoré patrí k najzaujímavejším historickým lokalitám južného Slovenska.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1135, no dejiny tohto územia sú omnoho staršie. Už v roku 172 n. l. sa táto oblasť stala súčasťou významných udalostí rímskej histórie. Rímsky cisár Marcus Aurelius tu počas markomanských vojen viedol svoje légie proti germánskym kmeňom. Strategická poloha pri Hrone robila z tohto kraja dôležitý bod na severnej hranici Rímskej ríše.
Ešte dávnejšie obdobie pripomínajú mohutné obranné valy, ktoré sa zachovali z predrímskych čias. Predpokladá sa, že ich vybudovali barbarské kmene a neskôr ich mohli využívať aj rímske vojská. Tieto zemné opevnenia patria medzi najvýznamnejšie archeologické pamiatky regiónu a dodnes svedčia o nepokojnej minulosti územia.
Samotný názov obce sa viaže k obdobiu formovania Uhorského kráľovstva. Podľa tradície bola pomenovaná po Bynnovi, synovi rytiera Hunta, ktorému kráľ svätý Štefan daroval toto územie. Práve rod Huntovcov a ich potomkov patril medzi najvýznamnejšie šľachtické rody raného Uhorska.
Dnes má Biňa približne 1 500 obyvateľov, pričom väčšina z nich sa hlási k maďarskej národnosti. Obec pôsobí upraveným a pokojným dojmom, no už pri príchode upúta pozornosť návštevníkov dvojvežový kostol týčiaci sa nad okolím a neďaleká rotunda ukrytá v parčíku pri hlavnej ceste.
Tieto objekty sa nachádzajú v upravenom parku s pamätníkmi, amfiteátrom, ako aj s detským ihriskom.
Dominantou obce je rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie, jedna z najvýznamnejších stredovekých sakrálnych stavieb na Slovensku. Pôvodne slúžil ako kláštorný kostol premonštrátskeho opátstva a bol postavený ešte pred rokom 1217. V čase svojho vzniku tvoril súčasť rozsiahleho kláštorného komplexu, ktorý zahŕňal až tri kostoly. Dejiny však neboli k tomuto miestu milosrdné. Počas tureckých vpádov boli dva kostoly aj samotný kláštor zničené a zachoval sa len dnešný chrám.
Ani ten sa nevyhol ďalším pohromám. V roku 1683 utrpel škody počas vojenských udalostí spojených s poľskými vojskami a poškodený bol aj počas druhej svetovej vojny. Napriek tomu sa podarilo zachovať jeho jedinečný charakter. Rozsiahla rekonštrukcia uskutočnená v rokoch 1951 až 1953 prinavrátila kostolu jeho historickú hodnotu a umožnila jeho zachovanie pre ďalšie generácie.
Len niekoľko krokov od kostola stojí ďalší architektonický skvost, románska rotunda z prvej štvrtiny 13. storočia. Táto výnimočná stavba patrí medzi najzachovalejšie románske rotundy na Slovensku. Jej kruhový pôdorys a vnútorné členenie na dvanásť polkruhových výklenkov vytvárajú jedinečný priestor, ktorý nemá v našich končinách veľa obdobných príkladov.
Zasvätenie rotundy dvanástim apoštolom je prvýkrát doložené v roku 1561. Aj ona si prešla náročným obdobím. Po poškodení v roku 1683 zostala dlhých sedemdesiat rokov opustená a chátrala. Obnovy sa dočkala až v roku 1755, keď bola upravená v barokovom štýle. Významnú úlohu zohrala aj počas druhej svetovej vojny. Keď bol kostol poškodený, sväté omše sa dočasne konali práve v jej priestoroch.
Od roku 1963 je rotunda vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a spolu s dvojvežovým kostolom tvorí jedinečný historický komplex, ktorý každoročne priťahuje milovníkov histórie, architektúry i duchovného dedičstva.
Biňa je dôkazom, že aj malá obec môže ukrývať veľké príbehy. Na mieste, kde kedysi pochodovali rímske légie, kde stáli barbarské opevnenia a kde stredovekí stavitelia vytvorili architektonické skvosty, dnes vládne pokoj vidieka. Stačí krátke zastavenie a návštevník zistí, že Biňa nie je len bodom na mape, ale živou kronikou dejín južného Slovenska.
