Dobrolínske skaly, s nadmorskou výškou 580 metrov, sa ukrývajú v katastri obce Veľké Uherce v okrese Partizánske. Nenápadné, no o to čarovnejšie miesto je súčasťou kremencových hôrok pohoria Tríbeč a odmení každého, kto sa rozhodne objavovať tiché miesta s peknými výhľadmi.
Na skalný vyhliadkový vrchol sa dá dostať viacerými smermi. Sú síce súčasťou Veľkouhereckého turistického okruhu, no tentoraz som si zvolila menej frekventovanú i ľahšiu možnosť, výstup neoznačenými chodníkmi. Dobrodružstvo sa začína na konci obce, pri Veľkouhereckej priehrade ležiacej pri ceste na Skýcov. Priehradu napĺňajú potoky Drahožica a Trstený potok a v zimnom období jej hladina je nízka a mení sa na lákadlo pre korčuliarov. Ľad však zatiaľ skúšajú len prví odvážlivci.
Prítokový Drahožický potok je zdobený ako keby krajkou z ľadu.
Výzdoba Drahožického potoka
Od priehrady vedie úzka asfaltová cesta Trstenou dolinou k štálom U Benclov.
Odtiaľ pokračuje lesná zvážnica k zaniknutým štálom Brezová. Chodník pozvoľna stúpa a slnko do doliny len zriedka preniká. O to viac dúfam, že si jeho lúče vychutnám neskôr na skalách.
V lese sú vychodené chodníčky od zveri našťastie nie od takej, ktorú by som tu nechcela stretnúť.
Zo zvážnice odbočujem ku kopčeku s výhľadom neďaleko turistickej chatky Brezová. Kedysi tu stál jednoduchý kríž, dnes už len ticho pripomína miesto, kde čas zanechal svoju stopu. Cesta ďalej vedie hustejším porastom až na otvorené lúky pod Brezovou.
Z odlesnenej časti vrcholu sú obmedzené výhľady na okolité kopce a tiež na chatku na Brezovej.
Lúky v okolí Brezovej.
Práve z lúk sa otvárajú krásne výhľady na okolitú krajinu. Vidno Hrubý vrch s vysielačom, vrch Dobrolín, no pohľad zablúdi aj k pohoriu Vtáčnik a pri dobrej viditeľnosti až k Malofatranskému Kľaku.
Vstupujeme na územie Prírodnej rezervácie Dobrolínske skaly, s 5. stupňom ochrany a pokračujeme úbočím Dobrolína priamo k skalnej vyhliadke.
Predmetom ochrany v Prírodnej rezervácii Dobrotínske skaly sú floristicky pestré zvyšky xerotermných (teplomilných) rastlinných spoločenstiev, tvorené vápencami vrchu Dobrolín, s cieľom zachovať unikátne lesy, lesostepi, stepi a skalné stepi pre vedecké, kultúrno-výchovné a náučné účely, vrátane výskytu Dobrolínskej jaskyne.
Na informačných tabuliach je uvedený názov vrchu a skál ako Dobrolín, niekde sa uvádza ako Dobrotín, neviem ktorý názov je správny, ale v konečnom dôsledku je to jedno, ide o ten samí kopec a jej krásne vyhliadkové miesto.
Zo skál sa pohorie Tríbeč ukazuje v plnej kráse, zvlnené kopce, skalné vrcholy a oproti výrazné skalné útvary Oselného vrchu. Slnko tu konečne hreje a chvíľu sa zdá, že svet sa spomalil.
Dobrolínske skaly a výhľady
Puklinovú jaskyňu pod skalami tentoraz však vynechávam. Prudký zostup a primrznutý terén ma presvedčili, že nie všetko treba vidieť na jeden raz. Tríbeč si rád necháva niečo aj nabudúce.
Späť sa vraciam už inou zvážnicou ktorá ma dovedie zas k štálu. Pri zostupe obloha nadobúda šedú farbu a aj slnko sa kdesi schovalo, ale už to na lesnej ceste tak nevadí, tú hodinku slnka som si užila, bola som v pravý čas, na správnom mieste, na skalách....
