Štiavnické tajchy, umelé vodné nádrže vybudované pre potreby baníctva, patria medzi najväčšie technické skvosty svojej doby. Vďaka svojej výnimočnosti sa stali súčasťou svetového dedičstva UNESCO a dodnes fascinujú návštevníkov nielen svojou históriou, ale aj krásou okolitej prírody.
Tajchy vznikali ako dôsledok potreby energie pre banské stroje. Zachytávali dažďovú a topiacu sa vodu zo svahov Štiavnických vrchov, ktorá bola následne privádzaná do nádrží pomocou dôkladne premysleného systému jarkov. Nahromadená voda potom poháňala banské zariadenia a umožňovala odvodňovanie hlbokých baní.
Dnes sa v krajine zachovalo 24 tajchov, no v časoch najväčšej slávy ich bolo približne 60. Spolu s viac ako 170 kilometrami zberných, náhonných a odvodňovacích jarkov vytvorili unikátnu technickú sústavu, ktorá patrila medzi najdokonalejšie vodné diela v Európe 18. storočia.
Najstarším štiavnickým tajchom je Veľká vodárenská. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1510. Slúžila nielen pre potreby štôlne Schmidtenrinn, ale aj ako zásobáreň vody v prípade požiarov. Jej história však ukrýva aj tragické kapitoly. V roku 1633 sa pretrhla hrádza, pričom zahynulo päť ľudí a voda spôsobila rozsiahle škody. Podobná katastrofa sa zopakovala aj v roku 1725 už bez straty na životoch.
Dnes patrí Veľká vodárenská medzi najobľúbenejšie miesta na kúpanie. Návštevníkov priťahuje najmä jej nezvyčajná tyrkysovo-modrá farba. Hoci okolo jej pôvodu vzniklo viacero teórií, odborníci sa prikláňajú k vysvetleniu, že ju spôsobujú jemné ílovité častice rozptýlené vo vode. Zaujímavosťou je, že časť brehu je dlhodobo obľúbená medzi priaznivcami naturizmu.
Tajch Veľká vodárenská
Najmenším tajchom je Malá vodárenská, ktorá leží len kúsok nad svojou väčšou sestrou. Predpokladá sa, že vznikla približne okolo roku 1551. Mená jej projektanta ani staviteľa sa nezachovali. Historici sa domnievajú, že za výstavbou týchto dvoch tajchov stáli bohatí ťažiari, ktorí si mohli dovoliť financovať takéto náročné vodné dielo.
Malá vodárenská
Najväčší rozmach budovania tajchov nastal v 18. storočí. Za ich rozvojom stáli významní vedci a konštruktéri svojej doby, Samuel Mikovíni, Matej Kornel Hell a jeho syn Jozef Karol Hell. Práve oni pretvorili okolie Banskej Štiavnice na obrovský technický organizmus, v ktorom voda plnila úlohu dnešnej elektrickej energie. V čase svojho vzniku išlo o riešenie, ktoré nemalo vo svete obdobu.
Medzi najkrajšie tajchy patrí Klinger. Jeho výstavba spolu s náhonným jarkom k šachte Žigmund bola dokončená v roku 1834. Klinger sa však preslávil ešte jednou technickou raritou. Počas opráv hrádze tu v 30. rokoch 19. storočia vznikla prvá povrchová koľajová trať na území dnešného Slovenska. Slúžila na dopravu zeminy a kameňa od tajchu Červená studňa. Dnes je Klinger obľúbeným miestom na kúpanie a oddych, no jeho rekreačná tradícia siaha až do roku 1850, keď viedenská vláda nariadila budovanie kúpalísk pre baníkov. Vtedy tu vznikli šatne aj plávajúce bazénové plte.
Tajch Klinger a okolie.
Samozrejme som neodolala ani kráse lúčnych kvetov ktoré kvitli na brehu tajchu.
Najvyššie položeným tajchom v Štiavnických vrchoch je Ottergrund. Nachádza sa vo výške 801 metrov nad morom pod vrchom Paradajs. Okrem svojho výškového prvenstva ponúka aj jeden z najkrajších panoramatických výhľadov na Banskú Štiavnicu a okolitú krajinu. Mnohí turisti ho považujú za miesto, kde sa technické dedičstvo spája s neopakovateľnou atmosférou štiavnických lesov.
Tajch Ottergrund a okolie
Len o niekoľko metrov nadmorskej výšky nižšie leží Červená studňa, ktorý je druhý najvyššie položený tajch v oblasti. Nachádza sa v nadmorskej výške 792 metrov v sedle medzi vrchmi Paradajs a Šobov. Je významnou križovatkou turistických trás a náučných chodníkov. S jeho názvom sa spája aj tajomná legenda. Podľa nej bolo miesto dejiskom krvavého masakru jezuitov v roku 1683 a ich krv mala sfarbiť vodu do červena. Hoci historické dôkazy túto povesť nepotvrdzujú, patrí k najznámejším príbehom štiavnického regiónu.
Tajch Červená studňa
Štiavnické tajchy sú dnes oveľa viac než len pozostatkom slávnej banskej minulosti. Sú dôkazom ľudskej vynaliezavosti, odvahy a technického génia, ktorý pred stáročiami dokázal skrotiť vodu v neľahkom horskom teréne. Zároveň predstavujú jedinečné miesta na turistiku, oddych a spoznávanie histórie. Každý tajch má svoj vlastný príbeh, no všetky spolu vytvárajú dielo, ktoré právom patrí medzi najväčšie poklady Slovenska.
