Ide o unikátny súbor 27 neogotických stavieb, ktorý vznikol v rokoch 1934 až 1937 ako výnimočné duchovné a umelecké dielo. Kalvária bola postavená tak, aby sa stala dominantou krajiny a zároveň miestom modlitby, zamyslenia i obdivu.
Myšlienka vybudovať toto mimoriadne miesto vznikla v hlave miestneho rodáka a kňaza Antona Richtera. Ten sa rozhodol vytvoriť kalváriu, ktorá by dôstojne pripomínala utrpenie Krista, ale zároveň bola symbolom viery a spolupatričnosti miestnych obyvateľov. Nitrianske Pravno, vtedy známe ako Deutsch Proben, bolo obývané prevažne karpatskými Nemcami, ktorí sa do projektu pustili s obrovským nadšením. Mnohí obyvatelia poskytli vlastné pozemky, ďalší financovali výstavbu kaplniek zo svojich úspor a remeselníci pracovali často dobrovoľne.
Výsledkom ich úsilia sa stal jedinečný komplex, aký nemá na Slovensku obdobu. Dominantou spodnej časti je Kaplnka Večere Pánovej, zatiaľ čo na vrchole kopca stojí Kaplnka Ukrižovania. Medzi nimi vedie kľukatý chodník lemovaný štrnástimi zastaveniami krížovej cesty. Kalvária je však výnimočná aj tým, že obsahuje ďalších jedenásť kaplniek zobrazujúcich výjavy z pašiového príbehu a biblické motívy. Návštevníci tu nájdu scény Poslednej večere, Ježiša na Olivovej hore, Judášovej zrady, Petrovho zapretia, Božieho hrobu, Zmŕtvychvstania či Nanebovstúpenia.
Na umeleckej výzdobe sa podieľali nielen slovenskí majstri, ale aj dielne z Nemecka, Rakúska a Čiech. Mimoriadnu hodnotu majú vitráže, reliéfy z pravého kararského mramoru, sochy aj precízne spracované detaily interiérov. Návrh kalvárie vypracovala mníchovská firma Franza Mayera, ktorá zabezpečila aj maľby krížovej cesty. Reliéfy vytvoril banskobystrický sochár Karol Horn a rámy pre obrazy navrhol rakúsky umelecký stolár Simon Raveder.
Kalvária vznikla aj ako spomienka na tragický požiar, ktorý postihol mestečko v roku 1927. Obyvatelia tak chceli vzdať úctu obetiam a zároveň vytvoriť miesto duchovnej obnovy. Ich dielo však po druhej svetovej vojne začalo chátrať, keď bola veľká časť nemeckého obyvateľstva vysídlená. Roky zanedbávania zanechali na objektoch výrazné stopy a viacerým kaplnkám hrozilo poškodenie.
Obnova kalvárie sa začala až v 90. rokoch minulého storočia a pokračovala aj v ďalších desaťročiach. Vďaka podpore veriacich, rodákov zo zahraničia a miestnej farnosti sa podarilo opraviť strechy, fasády aj poškodené časti kaplniek. Dnes je toto miesto opäť dôstojným symbolom histórie, viery a kultúrneho dedičstva regiónu.
Pod Kalváriou preteká rieka Nitra, ktorá vyviera pod Kľakom. Ešte síce má podobu len neveľkého potoka, ale jej vody po dlhých 197 kilometroch sa vlievajú do Váhu.
Rieka Nitra
Jednotlivé kaplnky a reliéfy krížovej cesty.
Horná časť kalvárie ponúka nádherný výhľad na Hornonitriansku kotlinu a návštevníci tu nachádzajú nielen pokoj, ale aj jedinečnú atmosféru. Práve spojenie duchovného odkazu, architektonickej krásy a dramatického príbehu robí z Kalvárie na Galgensbergu miesto, ktoré by mal aspoň raz navštíviť každý milovník histórie a slovenských pamiatok.
V roku 2014 bola Kalvária v Nitrianskom Pravne zapísaná do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Aj po desaťročiach zostáva dôkazom toho, čo dokáže viera, odhodlanie a spoločné úsilie ľudí vytvoriť.
Kalvária na Galgensbergu dnes nie je len historickou či náboženskou pamiatkou. Je to miesto ticha, pokoja a zvláštnej atmosféry, ktorá dokáže človeka na chvíľu vytrhnúť z každodenného zhonu. Stačí pomaly kráčať chodníkom medzi kaplnkami, započúvať sa do vetra a pozrieť sa na krajinu pod sebou. Človek tu prirodzene spomalí a aspoň na okamih zabudne na starosti bežného života. Nezáleží pritom na tom, či je veriaci alebo nie. Kalvária nad Nitrianskym Pravnom má v sebe niečo, čo sa nedá opísať len architektúrou či históriou. Má dušu, ktorú cíti takmer každý návštevník, ktorý sem príde hľadať pokoj, ticho a vnútorné upokojenie na tomto mieste ten genius loci jednoducho cítiť. Pre mňa osobne Solka je tou najkrajšou kalváriou ktorú som navštívila.
