Korene obce siahajú hlboko do obdobia slovanského osídlenia. Samotný názov Kolíňany pravdepodobne súvisí s prvými obyvateľmi tejto oblasti. Môže byť odvodený od slova kolín, označujúceho ohradu zo zaostrených kolov, ktorá chránila sídlisko, alebo od slova kolun, teda sekera. Po páde Veľkej Moravy sa na prelome 9. a 10. storočia do oblasti postupne prisťahovali maďarské kmene, ktoré sa usadili medzi pôvodným slovanským obyvateľstvom a vytvorili pestrú národnostnú mozaiku, ktorá pretrváva dodnes.
Prvá písomná zmienka o Kolíňanoch pochádza z roku 1113. Obec sa pod názvom Colin uvádza v súpise majetkov Zoborského benediktínskeho kláštora. Viac než deväťsto rokov histórie zanechalo v obci množstvo stôp a dnes tu žije približne 1 500 obyvateľov, pričom významnú časť tvorí maďarská národnosť.
Najvýraznejšou dominantou obce je Kostolný vrch, ktorý sa dvíha nad cintorínom. Vedie naň kalvária vybudovaná v roku 2013 podľa grafického návrhu Petra Meszároša. Jednotlivé zastavenia krížovej cesty tvoria mohutné kamenné kvádre, z ktorých každý váži približne 400 kilogramov. Moderné spracovanie kalvárie citlivo dopĺňa historický charakter miesta a vytvára pôsobivú atmosféru pre návštevníkov i pútnikov.
Zastavenia Krížovej cesty
Na vrchole stojí Kostol svätého Štefana kráľa, jedna z najcennejších historických pamiatok regiónu. Jeho pôvod siaha do 12. storočia, keď bol postavený ako typická románska stavba so západnou emporou. Počas stáročí prešiel viacerými prestavbami. Gotické a neskorogotické úpravy doplnili jeho pôvodný vzhľad, v 17. storočí pribudli renesančné prvky a o storočie neskôr barokové zásahy vrátane severnej kaplnky. Najväčšou zmenou prešiel kostol v roku 1933, keď bola pôvodná románska loď výrazne rozšírená a doplnená novým presbytériom. Dnešná podoba tak v sebe nesie stopy viacerých architektonických období.
Okolie kostola dotvárajú rozkvitnuté lipy, ktoré počas letných mesiacov napĺňajú vzduch omamnou vôňou. Ich kvety sú doslova magnetom pre včely a celé miesto v tomto období žije prírodným ruchom, ktorý kontrastuje s pokojom historickej sakrálnej pamiatky.
Len kúsok od kostola sa ukrýva ďalšia zaujímavosť, Čertova diera. Vchod do tejto jaskyne sa nachádza na severnom svahu Farského vŕšku.
Zostup k jaskyni.
Jaskyňa vznikla kombináciou korózie gutensteinských vápencov triasového veku a gravitačného rútenia hornín. Vstup tvorí približne sedem metrov hlboká priepasť, na dne ktorej sa nachádza menšia sienka. Práve tu objavili jaskyniari z klubu Strážovské vrchy v decembri 2019 krátku chodbu vedúcu do približne štyri metre vysokej siene s takmer kruhovým pôdorysom. V ďalších priestoroch sa nachádzajú krasové útvary v podobe stalaktitov, stalagmitov, stalagnátov, sintrov i sintrových závesov.
Čertova diera však stále nevydala všetky svoje tajomstvá. V jaskyni prebieha speleologický prieskum a jej podzemné priestory sú predmetom ďalšieho výskumu. Práca jaskyniarov pritom nie je bez rizika. V roku 2022 tu došlo k nešťastiu, keď sa na jedného z nich zrútila časť stropu. Aj preto zostáva jaskyňa pre verejnosť neprístupná a jej krásy môžu zatiaľ obdivovať len odborníci.
Výhľady z Kostolného kopca
Počas návštevy Kolíňan som si Čertovu dieru prezrela len zvonku. Napriek tomu vo mne zanechala silný dojem. Rovnako ako celý Kostolný vrch, ktorý spája tisícročnú históriu, duchovnú atmosféru a prírodné zaujímavosti do jedného jedinečného celku. Kolíňany sú dôkazom, že aj menšie obce dokážu ukrývať pozoruhodné príbehy a miesta, ktoré stoja za objavenie.
