Po hradoch - 50 Vinné

Na hradnom vrchu nad obcou Vinné, okres Michalovce, sa týči Viniansky hrad.

Po hradoch - 50 Vinné
Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Je to neveľký strážny hrad, ktorého úlohou bolo chrániť obchodnú cestu vedúcu do Poľska a zároveň chrániť proti možným tatárskym útokom.

Počiatky hradu siahajú do 13.storočia, hrad patril šľachticom z Michaloviec. Už v roku 1312 bol však hrad napadnutý a poškodený Omodejovcami, nepriateľmi kráľa Karola Róberta.

V tomto období sa viedli boje  jednotlivými panovníkmi a tiež šľachty proti kráľovi. Hrad Vinné bol viac krát poškodený.

K výraznému poškodeniu hradu došlo v roku 1466 počas bojov kráľa Mateja Korvína s poľským kráľom Kazimírom IV.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V rokoch 1556-1558 sa michalovská šľachta vzbúrila proti kráľovi Ferdinandovi I. pod vedením Gabriela Perényiho.. Cisárskemu vojsku sa hrad podarilo v roku 1594 dobyť a hrad podpálili.

Po oprave hradu patril Eödönfiovcom a Bánfiovcom. Počas posledného stavovského povstania v roku 1711 kráľovské vojsko na príkaz uhorského snemu hrad zničilo.

Úplný koniec hradu nastal na príkaz cisára Jozefa II., ktorý dal hrad zbúrať, aby sa nestal sídlom povstalcov.

Od roku 2011 sa tu uskutočňuje rekonštrukcia a záchrana hradnej zrúcaniny občianskym združením Zemplínsko-užská hradná cesta.

Na Vinniansky hrad modro značená turistická trasa z obce Vinné, ale menej náročná je žlto značená trasa vedúca od Vinianskeho jazera.

Skryť Vypnúť reklamu

lesnou cestou
lesnou cestou 

Všade na hradoch býva železná konštrukcia lešenia, tu ma prekvapila drevená. Koleso síce vyzerá ako mlynské, ale toto sa používa ako výťah, čo je pre mňa tiež novotou.

Viniansky hrad
Viniansky hrad 

 

koleso výťahu na ľudský pohon
koleso výťahu na ľudský pohon 

Viniansky hrad
Viniansky hrad 
Viniansky hrad
Viniansky hrad 
Viniansky hrad
Viniansky hrad 
Obrázok blogu

Viniansky hrad
Viniansky hrad 

Keďže je to Vinný hrad tak má aj vinnú pivnicu.

vinná pivnica
vinná pivnica 
vinná pivnica
vinná pivnica 
víno
víno 

Aj vinič tu rastie, ale ten nie je vhodný na víno, ale takto na jeseň svojou farbou krášli okolie.

hrad vyzdobený divým viničom
hrad vyzdobený divým viničom 
Obrázok blogu
Obrázok blogu

V jednej miestnosti hradu sú umiestnené informačné tabule o histórii a súčasnosti hradu a okolia.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Výhľady z hradu Vinné.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Povesť o Vinianskom hrade

 

Čarodejník na Vinnom

Štefan Eodenfi od mladosti túžil poznávať cudzie ďaleké krajiny, prežívať dobrodružstvá, s čím jeho otec samozrejme nesúhlasil, lebo Štefan bol jeho jediným dedičom. Otec však čoskoro zomrel a tak sa syn vybral do sveta. Zunovali sa mu tiež neustále hádky a intrigy v rodine o majetok. Najmä michalovská teta grófka Starayová bola veľmi lakomá a chcela si hrad Vinné privlastniť. Po jeho odchode poodnášala z hradu všetko, čo malo cenu. Z truhlice zlaté dukáty, pozlatené a postriebrené džbány, misy, príbory. Ulakomila sa aj na vzácne benátske zrkadlá, obrazy a drahé koberce, vraj aby to nerozkradli zbojníci. Pán hradu sa zatiaľ potuloval po svete, bol v Afrike, ako vojak bojoval v Španielsku proti Francúzom, v Taliansku proti Turkom, bol na gréckych brehoch a keď sa po rokoch vracal domov, zastavil sa v Nemecku. Tu sa zoznámil s alchymistom Kunkel von Levenšteinom, od ktorého sa naučil rôzne čary a kúzla. Keď sa vrátil domov, žil samotárskym životom so svojím verným sluhom. K poddaným bol vraj dobrý. Neodmietol im radu ani pomoc. Na hrad však nesmel nik a on tiež nikam nechodil. Iba občas ho poddaní videli so starým sluhom v lese zbierať byliny. Na hrade bolo väčšinou ticho a pusto. Niekedy však bol celý vysvietený, bolo počuť rehot a hluk. Často sa v noci na hrade strhla strašná víchrica, vtedy sa ľud pod hradom bál. O Štefanovi sa šírila správa, že sa zapredal diablom. Tieto chýry a klebety podporovala najmä michalovská teta a jej pričinením sa o tom dozvedel aj sám uhorský palatín Vešelényi. Grófka Starayka mu o synovcovi narozprávala všeličo. Vraj na svojich cestách lúpil a kradol, vraj na hrade žije veľmi biedne, ba možno z cudziny priniesol zákernú chorobu, preto sa s nikým nestretáva. Palatín bol zvedavý, aká je pravda, preto poslal na Vinné posla, že sa so Štefanom chce stretnúť a porozprávať. Na veľké prekvapenie palatína aj michalovskej grófky Štefan ich hneď pozval na hrad. Prišli s hojným sprievodom a prekvapenie sa vystupňovalo, keď videli spustený padací most a cestu do hradu im lemovali sluhovia v zlatých livrejách. Pri bráne ich vítal malý chudý starec, majiteľ hradu Štefan Eodenfi. Srdečne ich pozdravil a pozval ďalej.V hrade ich čakala nádherne vyzdobená hosťovská sieň, stoly sa prehýbali pod vzácnymi jedlami, všakovakými lahôdkami, ovocím z tropických krajín a v zlatých džbánoch sa perlili tuzemské i cudzie vína. Odkiaľsi zaznievala krásna hudba. Po bohatej hostine prešli do vedľajšej sály, kde hrala hudba do tanca. Spoločnosť pánom robili krásne dámy. Tanec sa stupňoval až do divokosti. Keď jednému z tanečníkov spadla na zem vreckovka, zohol sa pre ňu a zistil strašnú skutočnosť. Tancujúce dámy mali namiesto jednej nohy kopyto. Ukradomky na to upozornil svojich priateľov, vznikla panika a celá družina s palatínom a grófka sa urýchlene poberala na odchod. Pán hradu pri rozlúčke rozdával bohaté dary. Palatínovi zlaté džbány, tete zlatý pás, rytierom a palatínovým hodnostárom zdobené zbrane, služobníkom a vojakom peniaze. Na cestu im zabalili jedlo a nápoje. Keď zišli z hradného vrchu, z ničoho nič sa strhla strašná búrka, silný leják a družina v kočoch zišla z cesty. Spoliehali sa na kone, že tie ich dovedú domov. Blúdili však nocou v hustom daždi, sprevádzali ich hromy-blesky a z hradu počuli silný rehot. Konečne nastalo brieždenie a oni sa ocitli na vinianskych Blatách. Premoknutí na kožu, uzimení, pocítili strašný hlad a smäd. Chceli sa posilniť jedlom a nápojmi, keď tu zrazu zistili, že namiesto jedla majú kamene a nápoje sa premenili na mútnu špinavú vodu.

Skryť Vypnúť reklamu

Irena Šimuneková

Irena Šimuneková

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  757
  •  | 
  • Páči sa:  466x

Žijem, teda som a som na tomto svete rada. Mojim mottom sú nasledovné citáty:Aj keby som vedel, že zajtra celý svet zanikne, dnes by som ešte zasadil moju jabloň. — Martin Luther KingJediné bohatstvo, ktoré uznávam, je bohatstvo ducha a dobrota srdca. — Ludwig Van BeethovenŽivot človeka má zmysel, ak po ňom zostane vo svete o trochu viac lásky a dobra. — Alfred Delp Zoznam autorových rubrík:  len takSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

2 články
Skryť Zatvoriť reklamu