Tento vrch, patriaci do bradlového pásma Bielych Karpát, ukrýva bohatstvo prírodných, geologických i historických zaujímavostí. Práve sem vedie Náučný chodník Janka Miklasa, ktorý návštevníkom približuje krásy miestnej prírody, históriu zaniknutého hradu Súča aj odkaz výnimočného rodáka Dolnej Súče.
Krasín je zákonom chráneným územím už od roku 1970 a dnes je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty aj územia európskeho významu. Jeho geologickú stavbu tvoria najmä krinoidové vápence, horniny vzniknuté zo schránok dávnych morských živočíchov, ľalioviek. V horninách možno nájsť množstvo skamenelín, okrem ľalioviek aj amonity či ramenonožce, ktoré pripomínajú časy, keď bolo toto územie ukryté pod hladinou pravekého mora.
Náučný chodník nesie meno Janka Miklasa, významného rodáka z Dolnej Súče. Hudobník, skladateľ, básnik a zanietený ochranca prírody zasvätil veľkú časť svojho života práci s mládežou a ochrane prírodného dedičstva regiónu. V roku 1977 založil Krúžok mladých ochrancov prírody a neskôr stál aj pri vzniku miestnej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Práve on bol jedným z hlavných tvorcov náučného chodníka, ktorý vznikol začiatkom 90. rokov minulého storočia. Hoci bol krátko po otvorení poškodený a odstránený, v roku 2014 sa dočkal komplexnej obnovy a ďalšou modernizáciou prešiel v roku 2021.
Prvá informačná tabuľa sa nachádza priamo na námestí v Dolnej Súči. Pripomína život a dielo Janka Miklasa a jeho prínos pre obec i ďalšie generácie. Odtiaľ vedie trasa uličkami obce smerom ku Krasínu. Už z diaľky upúta pohľad na farský kostol svätej Alžbety Uhorskej, najstaršiu písomne doloženú pamiatku obce, ktorej história siaha do prvej polovice 16. storočia.
Námestie a uličky obce
Za obcou sa chodník vedie k zastávke Kapelníková lavička. Miesto je spojené s miestnymi tradíciami a spoločenskými podujatiami, vrátane obľúbeného pálenia vatry.
Chodník a výhľady z lúky
Krasín
O niečo ďalej sa nachádza zastávka Pod Rysou skalou. Príjemné posedenie a ohnisko dopĺňajú krásne výhľady na Dolnú Súču a široké okolie.
Výhľady z Rysej skaly
Ďalšou zastávkou je Hradná studňa. Dnes je síce vyschnutá, no kedysi bola dôležitým zdrojom vody pre obyvateľov hradu. Zo skalných útvarov v jej okolí sa otvárajú ďalšie pôsobivé panorámy na obec a okolité pohoria.
Mierne stúpajúci chodník následne privádza návštevníkov na vrchol Krasína.
Dnes sa tu nachádza vyhliadka Podmanických rytierov, no kedysi tu stál hrad Súča, známy aj ako Súčanský hrad. Táto pohraničná pevnosť vznikla v 13. storočí na ochranu dôležitého priesmyku smerujúceho na Moravu. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1318, keď ho spravoval kastelán Matúša Čáka Trenčianskeho.
Počas svojej existencie vystriedal hrad viacerých významných majiteľov vrátane Ľudovíta Veľkého či Barbory Celjskej. Jeho osud sa však naplnil v polovici 16. storočia. V roku 1550 nariadil uhorský a český kráľ Ferdinand I. jeho zbúranie, aby neslúžil ako útočisko lúpežných rytierov. Už o niekoľko desaťročí bol hrad uvádzaný ako spustnutý a jeho múry sa postupne stali zdrojom stavebného materiálu pre miestnych obyvateľov. Dnes po ňom zostali len nepatrné stopy ukryté v lesnom poraste.
Výhľady
S hradom Súča sa spája aj zaujímavá legenda o rytierovej dcére. Podľa povesti sídlil na hrade zbojnícky rytier, ktorý prepadával kupcov putujúcich na Moravu. Keď sa proti nemu vydalo cisárske vojsko, jeho dcéra pri úteku stratila pri studni zlatý džbán a počas jazdy sa vlasmi zachytila o mohutný dub. Vraj vtedy vyriekla vetu: „Dub, dub, však si krásny, ale mne osudný.“ Strom dodnes nesie meno Krásny dub a cesta, po ktorej rytier prepadával kupcov, sa dodnes nazýva Zbojnícka cesta.
Náučný chodník pokračuje zostupom do sedla a príjemným lesným úsekom, ktorý poskytuje vítaný tieň počas horúcich dní. Tu natrafíme na ďalšiu výhľadovú terasu.
Príjemnou cestičkou lesom prídeme na jeho okraj kde sa nachádza studnička Jozefa Matulaya, kde sa návštevníci môžu zastaviť na oddych. Takéto studničky kedysi slúžili ľuďom pri poľnohospodárskych prácach, napájali hospodárske zvieratá a poskytovali vodu aj lesnej zveri.
Po lúkach trasa pokračuje ku kameňolomu a zastávke nazvanej Pracovňa Dionýza Štúra. Pripomína významného slovenského geológa, paleontológa a národovca, ktorý sa podieľal na geologickom mapovaní rozsiahlych území bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie. Dionýz Štúr bol signatárom Memoranda slovenského národa, spoluzakladateľom Matice slovenskej a počas života publikoval viac než tristo odborných prác. V roku 1860 skúmal aj Krasín, kde objavil a vedecky opísal niekoľko druhov skamenených mäkkýšov.
Po návšteve poslednej zastávky sa chodník vracia späť do Dolnej Súče, kde sa celý okruh symbolicky končí na tom istom mieste, kde sa začal. Krasín je miestom, kde sa na relatívne malej ploche stretávajú geologické poklady, dávna história, ľudové legendy i krásne výhľady na krajinu Bielych Karpát. Nech už sa prikloníme k názvu Krasín alebo Krásin, jedno je isté, toto miesto je skutočne krásne a rozhodne stojí za návštevu.
.
