Keďže našou prázdninovou témou sú hrady a zámky, ani tento rozprávkovo pôsobiaci zámok sme si nemohli nechať ujsť.
Na travertínovej kope uprostred Bojníc stojí romantický Bojnický zámok, ktorý dnes patrí medzi najznámejšie slovenské pamiatky. Jeho história však siaha oveľa ďalej, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Na jeho mieste pôvodne stál drevený hrad, ktorý bol v 13. storočí prestavaný na kamennú gotickú pevnosť. Jej majiteľmi boli Hont-Poznanovci.
Hrad počas stáročí menil svojich majiteľov aj podobu. Patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, neskôr kráľovi Matejovi Korvínovi. Ten ho v roku 1489 daroval svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Po Matejovej smrti sa hradu zmocnili Zápoľskí a v roku 1527 prešiel do rúk Turzovcov. Práve za nich sa pôvodná gotická pevnosť začala meniť na pohodlnejšie renesančné sídlo.
Po vymretí Turzovcov získali Bojnický zámok v roku 1645 do dedičnej držby Pálffyovci. Za ich éry sa uskutočnila ďalšia výrazná prestavba a zámok dostal barokovú podobu. Najväčšiu zmenu však mal ešte len pred sebou.
Posledným šľachtickým majiteľom bol gróf Ján Pálffy. Práve on sa rozhodol premeniť Bojnický hrad na romantický zámok, ktorý mal pripomínať sídla, aké poznal zo svojich ciest po Európe. Architektom prestavby bol Jozef Hubert, no samotný Pálffy sa na návrhoch a priebehu prác výrazne podieľal. Prestavba trvala neuveriteľných 22 rokov a dokončená bola až v roku 1910. Gróf sa jej však nedožil, pretože zomrel už v roku 1908.
Ján Pálffy
Nebol len šľachticom, bol mecenášom umenia, filantropom, zberateľom starožitností a človekom, ktorý veľa cestoval a ovládal viacero jazykov. V rokoch 1871 až 1874 pôsobil aj ako bratislavský župan. Po smrti svojho otca postupne dokázal vyplatiť dlhy, ktoré zaťažovali rodinný majetok, a opäť ho zveľadiť.
Na Bojnickom zámku zhromažďoval množstvo umeleckých diel a starožitností. Vo svojom testamente pritom vyslovil želanie, aby bol zámok sprístupnený verejnosti, aby umelecké diela zostali na svojich pôvodných miestach a aby si ich mohli pozrieť všetci záujemcovia.
Cesta k splneniu jeho želania však nebola jednoduchá. Ján Pálffy zomrel ako starý mládenec a bezdetný, čo po jeho smrti vyvolalo spory medzi príbuznými o dedičstvo. Niektoré umelecké predmety boli vydražené, no na základe dohody medzi dedičmi a československým štátom boli vybrané zbierky, ktoré dražbe nepodliehali.
V roku 1939 zámok spolu s priľahlými pozemkami kúpila firma Baťa od Pálffyho dedičov. Po druhej svetovej vojne však tento majetok na základe Benešových dekrétov pripadol štátu.
Pálffyho sen sa napokon splnil v roku 1950, keď bolo na zámku otvorené múzeum. Krátko nato však prišla veľká pohroma. V máji 1950 Bojnický zámok zachvátil požiar, ktorý zničil strechy, krov aj veže. Nasledovala rozsiahla rekonštrukcia a zámok sa návštevníkom opäť otvoril 2. septembra 1951.
Zákutia Bojnického zámku
Sú miesta, ktoré by sa na prvý pohľad mohli stratiť medzi veľkolepými sálami a vežami. Jedným z nich je miesto posledného odpočinku Jána Pálffyho. Tri roky po jeho smrti, v roku 1911, bolo jeho telo uložené do honosného sarkofágu z červeného mramoru uprostred spoločnej hrobky priamo na zámku.
Zaujímavou súčasťou zámku je aj prírodná travertínová jaskyňa. Vznikla vtekaním zrážkovej vody puklinami travertínu a v minulosti mala pre obyvateľov hradu praktický význam. Slúžila ako zásobáreň vody a zároveň ako úkryt.
A samozrejme, k Bojniciam neodmysliteľne patria aj legendy. Jedna z nich rozpráva príbeh Petra Pókyho, kastelána, ktorý mal na hrade pôsobiť koncom 15. storočia. Podľa povesti bol krutý a lakomý a rozhodol sa zarobiť aj na liečivých termálnych prameňoch, ktoré dovtedy využívali páni aj obyčajní ľudia.
Pri prameňoch nechal postaviť zábrany a každý, kto chcel liečivú vodu využívať, musel zaplatiť. Bohatí si poplatok mohli dovoliť, no pre chudobných predstavoval neprekonateľnú prekážku.
Jedného dňa vraj do Bojníc prišiel chorý starý mrzák, ktorý dúfal, že mu liečivá voda pomôže. Nemal však ani groš, a tak ho Póky bez milosti vyhnal. Starec ho za jeho krutosť preklial.
A podľa legendy sa kliatba skutočne naplnila. Liečivý prameň zmizol a zlaté dukáty, ktorými si Póky plnil truhlice, sa premenili na obyčajné okrúhle kamienky. Liečivá voda však z Bojníc nezmizla navždy. Po smrti krutého kastelána sa vraj opäť objavila.
Práve takéto príbehy robia z Bojníc miesto, ktoré môže zaujať aj deti. História sa tu totiž neodohráva iba v dátumoch a menách. Za múrmi zámku možno hľadať príbehy šľachticov, tajomné zákutia, staré chodby aj legendy o kliatbach a pokladoch.
Ak teda plánujete počas prázdnin výlet za hradmi a zámkami, Bojnice sú ideálnou voľbou na celý deň. Zámok ponúka poriadnu dávku histórie a rozprávkovej atmosféry a jeho okolie zase množstvo ďalších možností, ako si výlet užiť. A možno práve deti pri odchode zistia, že história vôbec nemusí byť nudná.
