Už samotné miesto napovedá, prečo tu hrad vznikol. Skalnaté bralo poskytovalo prirodzenú ochranu a zároveň umožňovalo kontrolovať široké okolie.
Zo Stupavy vedie k hradu žlto značená turistická trasa cez park a les. Za Stupavou vchádzame na územie prírodnej rezervácie s 5. stupňom ochrany Pod Pajštúnom na rozlohe 141 ha. Predmetom ochrany sú zachované pôvodné lesné spoločenstvá Malých Karpát s výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov.
Mierne stúpajúci chodník vedie v príjemnom tieni vysokých stromov.
Tabulka pred hradom napovedá, že čosi sa na hrade deje.
Hrad Pajštún vznikol pravdepodobne v 13. storočí ako pohraničný strážny hrad Uhorského kráľovstva. O jeho najstarších dejinách však nevieme všetko. Ako možní stavitelia alebo prví vlastníci sa v rôznych prameňoch spomínajú Rugerius z Tallesbrunnu, česká kráľovná Konštancia či páni zo Svätého Jura. Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1273.
V priebehu stáročí sa pri jeho vlastníctve vystriedali viaceré šľachtické rody. Najdlhšie bol Pajštún spojený s Pálffyovcami, ktorí ho získali v roku 1599. V 16. storočí, keď narastalo nebezpečenstvo zo strany Osmanov, prešiel hrad výraznou renesančnou prestavbou. Posilnilo sa opevnenie, pribudli delové pozície a zmenili sa aj obytné priestory.
Veľkolepú prestavbu uskutočnil v 17. storočí Pavol Pálffy. Na hrade pracovali aj talianski stavitelia a umelci. Z tohto obdobia pochádzajú aj najznámejšie detaily Pajštúna, kamenné maskaróny nad vstupnou bránou. Pôvodne ich bolo deväť. Šesť sa dodnes zachovalo na oporných konzolách pri bráne, ďalší leží pod hradom a osud zvyšných dvoch zostáva neznámy.
Démonické a groteskné tváre mali okrem okrasnej funkcie aj symbolický význam. Podľa vtedajších predstáv mali podobné masky odháňať zlé sily. Dnes sú jedným z najvýraznejších poznávacích znamení hradu a pri návšteve sa ich určite oplatí všimnúť.
Pálffyovci postupne prenášali správu panstva do pohodlnejšieho kaštieľa v Stupave, a význam Pajštúna tak pomaly klesal. V 18. storočí hrad poškodil požiar po zásahu bleskom, no ešte bol opravený a využívaný.
Definitívny koniec jeho slávy prišiel počas napoleonských vojen. V roku 1810 francúzski vojaci hrad vyhodili do povetria. Z kedysi mohutnej pevnosti zostali ruiny, ktoré potom viac než dve storočia postupne chátrali.
Pajštún je vďaka dobrej dostupnosti obľúbeným výletným cieľom. Priamo pri ruinách sa navyše nachádza vyhľadávaná lezecká lokalita. Z hradného brala sa otvárajú pekné výhľady na Malé Karpaty a Záhorskú nížinu.
Zákutia hradu Pajštún a výhľady

Pajštún však nezostal zabudnutý. Stal sa obľúbeným miestom turistov, milovníkov histórie a horolezcov. Jeho romantické ruiny navyše dali priestor vzniku viacerých povestí.
Jedna z nich rozpráva o tajomnom rytierovi na bielom koni, ktorý sa vraj o polnoci objavuje pri hrade. Má cválať okolo ruín, vyjsť na najvyšší múr a potom zmiznúť v tme. Podľa povesti ide o ducha rytiera, ktorý zahynul pri obrane hradu, alebo o muža potrestaného za zradu.
Ďalšia legenda rozpráva o krutej hradnej panej, ktorá po kliatbe starej žobráčky porodila sedem synov. Hanbila sa za ich narodenie a prikázala slúžke, aby šiestich z nich zabila. Slúžka však deti zachránila a ich otec ich nechal tajne vychovávať mimo hradu. Po šestnástich rokoch sa bratia vrátili a pravda vyšla najavo.
Pajštún je dnes predovšetkým miestom, kde sa stretáva história s prírodou. Medzi stromami tu možno stále nájsť pozostatky kedysi významnej pevnosti a pri pohľade na kamenné masky nad bránou si ľahko predstaviť časy, keď bol hrad plný života.
Po dlhých rokoch chátrania však prichádza nádej. Po približne 216 rokoch od jeho zničenia sa začínajú práce na obnove hradu vďaka projektu Ľudia a hrady. Ich cieľom je predovšetkým stabilizovať poškodené múry a zabrániť ďalšiemu chátraniu.
Pajštún tak možno čaká nová kapitola. Nevráti sa už do podoby, akú mal za Pálffyovcov, no aj zachránená ruina môže byť cenným svedectvom minulosti.
A keď sa človek postaví na jeho staré hradby, pozrie na krajinu pod sebou a nad hlavou uvidí kamenné tváre, ktoré sa na návštevníkov škľabia už celé stáročia, ľahko pochopí, prečo má Pajštún svoje neopakovateľné čaro.







