Každý z hradov je totiž trochu iný, výnimočný a každý ukrýva nejaký príbeh. Jedným z našich cieľov bol aj hrad Revište.
Hrad sa nachádza na strmom andezitovom brale na východnom okraji pohoria Vtáčnik, nad Revištským Podzámčím, ktoré je miestnou časťou Žarnovice. Jeho poloha vysoko nad riekou Hron nie je náhodná. Už v stredoveku bolo toto miesto strategicky významné, pretože hrad chránil obchodnú cestu vedúcu do stredoslovenských banských miest.
Z centra Revištského Podzámčia vedie k hradu žlto značená turistická trasa. Ak však idete s deťmi a nechcete si výlet zbytočne predĺžiť, zaparkovať sa dá na menšom parkovisku pod hradom, odkiaľ už pokračuje chodník lesom. Práve cesta lesom je príjemným začiatkom výletu. Hrad sa totiž neobjaví hneď pred nami, ale postupne sa vynára medzi stromami a s každým krokom sme bližšie k dávnej minulosti.
Žlto značený chodník je súbežný s náučným chodníkom Majitelia hradu Revište. Po trase sú umiestnené informačné panely, ktoré približujú históriu hradu a jeho jednotlivých majiteľov. Pre deti je to zaujímavé spestrenie, pretože výlet tak nie je iba o chôdzi a pozeraní na staré múry. Počas cesty sa môžu dozvedieť, kto na hrade žil, komu patril a aké udalosti sa tu odohrávali.
Chodník lesom, s informačnými panelmi, v údolí tiekol potôčik, ale teraz je tu len suché koryto.
Hrad Revište dal v 13. storočí postaviť župan Leustach ako gotickú pevnosť na ochranu významnej obchodnej cesty. Počas svojej dlhej histórie vystriedal množstvo majiteľov a správcov a jeho osud bol často spätý s významnými osobnosťami svojej doby. Spomínajú sa napríklad Magister Ján z rodu Ákoš, Ladislav zo Šároviec, kráľovná Barbora Celjská či Ján Jiskra z Brandýsa.
Najdlhšie však hrad vlastnili Dóczyovci, a to od roku 1479 až do roku 1647. Tento šľachtický rod mal v okolí veľmi zlú povesť. Viedol spory a ozbrojené konflikty s okolitými banskými mestami a ich príslušníci boli obviňovaní aj z prepadávania kupcov. V druhej polovici 16. storočia, keď narastala hrozba tureckých vpádov, bol hrad prestavaný a posilnený ako renesančná pevnosť.
Po vymretí Dóczyovcov prešiel hrad pod správu Hlavného komorno-grófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Jeho história sa však ešte zďaleka neskončila. V roku 1678 ho dobyli a vypálili kuruckí povstalci Imricha Thökölyho. Hrad bol neskôr čiastočne opravený a ešte nejaký čas slúžil ako ubytovanie pre úradníkov.
Jeho definitívny osud však spečatil požiar v roku 1792. Hrad zasiahol blesk, následkom čoho vyhorel a postupne zostal opustený. Z honosného šľachtického sídla sa stáročiami stala zrúcanina, ktorú dnes obklopuje les a príroda.
Keď však stojíme medzi jej starými múrmi, história akoby na chvíľu ožila. Človek si môže predstaviť, ako kedysi na hradnom nádvorí prechádzali ozbrojení vojaci, na vežiach stáli stráže a pod hradom popri Hrone prechádzali obchodníci. A práve takéto miesta majú pre deti svoje zvláštne čaro. Zrazu totiž história nie je iba učivo v knihe, ale niečo, čo môžu vidieť a dotknúť sa toho.
Zákutia hradu Revište a výhľady do okolia.
K hradu sa viaže aj niekoľko povestí.
Jedna z najznámejších rozpráva o krásnej Selime, dcére mocného tureckého kapitána z Levického hradu. Selima sa zamilovala do pána z Revišťa a rozhodla sa s ním ujsť na jeho hrad. Jej otec však chcel hradného pána zabiť v súboji. Aby mal istotu víťazstva, nechal ho pred bojom otráviť. V deň súboja sa pred ním objavila postava v ťažkej rytierskej zbroji. Otec po nej zaútočil mečom a rytier padol na zem. Keď mu však sňal prilbu, zistil strašnú pravdu. V zbroji stála jeho vlastná dcéra, ktorá sa pokúsila zachrániť svojho milého. Premohol ho žiaľ a podľa povesti si vzal život.
Takéto príbehy majú pri návšteve starých hradov svoje neopakovateľné čaro. Deti si ich často zapamätajú oveľa ľahšie ako množstvo historických dátumov. A možno si pri pohľade na staré múry predstavia aj ony svoj vlastný príbeh o rytieroch, princeznách a dávnych súbojoch.
Ďalšia povesť sa spája s Ondrejom Dóczym, ktorého po útoku na hrad zajali Turci. Chceli za jeho prepustenie získať vysoké výkupné, no nečakali, že o pána hradu nebude mať záujem nikto z vyšších vrstiev. Dokonca ani jeho manželka, ktorá si podľa povesti začala užívať slobodu a ich majetok. Inak však zmýšľali jeho poddaní. Rozhodli sa vyzbierať obrovskú sumu 20-tisíc toliarov a svojho pána vykúpiť. Keď sa jeho manželka dozvedela, že peniaze už takmer vyzbierali, preľakla sa a sama doplatila chýbajúcu sumu. Ani tým si však jeho priazeň nezískala. Po návrate na hrad ju Ondrej Dóczy vyhnal a svojich poddaných si za ich vernosť uctil.
Na hrad Revište chodievam už dlhé roky a vždy ma poteší, keď vidím, že záchrancovia tejto pamiatky svoju prácu nevzdávajú. Od roku 2011 sa o jeho záchranu stará občianske združenie, ktorého cieľom je zachovať hrad pre ďalšie generácie. Na starých hradoch je totiž veľmi dobre vidieť, že ak sa o ne nikto nestará, príroda a čas si postupne vezmú svoje.
Dnes je Revište malebnou romantickou zrúcaninou, v ktorej sa zachovali časti hradného muriva, veží a ďalších stavieb. Nie je to miesto, kde by sme našli dokonale zachovaný hradný palác či upravené nádvorie. A práve v tom je jeho čaro. Medzi starými kameňmi, stromami a trávou možno cítiť atmosféru dávnych čias a zároveň si uvedomiť, koľko stáročí už tieto múry prežili.
Výlet na Revište je podľa mňa vhodný aj pre deti, pretože spája pohyb v prírode s históriou a dobrodružstvom. A keď k tomu pridáme povesti o láske, rytieroch, Turkoch a šľachticoch, obyčajná letná prechádzka sa môže zmeniť na malú výpravu do minulosti.
A možno práve o tom sú naše výlety s vnúčatami. Nejde iba o to, koľko kilometrov prejdeme, alebo koľko hradov počas prázdnin navštívime. Dôležité je, aby sme spolu zažili niečo, na čo budeme neskôr spomínať. A staré hrady sú na takéto dobrodružstvá ako stvorené.
