Na hrad sa vyberáme z obce Šášovské Podhradie po zeleno značenom turistickom chodníku. Trasa najskôr pozvoľna stúpa k miestnemu amfiteátru a potom pokračuje lesom až pod romantické ruiny hradu. Cesta nie je príliš náročná a práve preto môže byť Šášov príjemným tipom aj na rodinný výlet počas prázdnin. Deti tu navyše čaká dobrodružstvo v podobe objavovania starých hradných múrov a zákutí.
Hrad Šášov však nebol iba romantickým sídlom šľachticov. Spolu s neďalekým hradom Revište tvoril významnú súčasť obranného systému, ktorý chránil prístupové cesty k dôležitým banským mestám. Hrad mal zároveň aj hospodársku funkciu slúžil aj ako mýtna stanica, kde sa vyberali poplatky od tých, ktorí prechádzali obchodnými cestami pozdĺž Hrona.
Oba hrady, Šášov aj Revište, vznikli približne v rovnakom období. Prvá písomná zmienka o Šášove pochádza z roku 1253 a jeho vznik sa spája s bratmi Vančovcami. Hrad potom počas stáročí vystriedal množstvo majiteľov a správcov. Medzi najznámejších patril aj mocný Matúš Čák Trenčiansky, ktorý hrad násilne obsadil a vlastnil ho až do svojej smrti v roku 1321. Neskôr bol Šášov spravovaný kráľom a štiavnickými komorskými grófmi.
V roku 1424 ho kráľ Žigmund Luxemburský daroval svojej manželke Barbore Celjskej. Práve s touto pozoruhodnou ženou sa spája jedna z historických aj legendárnych postáv hradu. Barbora Celjská bola mimoriadne inteligentná a podnikavá žena, čo vtedajšia spoločnosť nevnímala vždy s pochopením. V neskorších príbehoch sa preto objavuje ako takzvaná Čierna kráľovná a dokonca bola vykresľovaná ako kacírka. Jej skutočný život však bol oveľa zložitejší než obraz, ktorý o nej vytvorili neskoršie povesti.
Od roku 1490 až do vymretia rodu patril Šášov Dóczyovcom. Práve za ich éry sa hrad výraznejšie prestavoval a modernizoval. Jeho obranný systém sa prispôsoboval meniacim sa spôsobom vedenia vojny a pôvodne stredoveké sídlo postupne získavalo podobu mohutnej pevnosti.
Základom horného hradu bol gotický palác zabezpečený trojhrannou vežou. Na vnútornom nádvorí stáli obytné budovy a vstup do horného hradu chránila veľká okružná bašta. Dôležitou súčasťou hradu boli aj cisterny na vodu, ktoré mali v prípade obliehania obrovský význam. Vysoko na skalnom brale totiž nebolo možné spoliehať sa na bežný prístup k vode.
Slávne obdobie hradu sa však postupne skončilo. V roku 1677 ho ťažko poškodili vojská Imricha Tököliho počas protihabsburského povstania. O niekoľko desaťročí neskôr, v roku 1708, dokonali dielo skazy cisárske vojská. Šášov sa už z následkov týchto udalostí nedokázal spamätať a postupne sa z neho stala ruina.
Ani tým sa však jeho vojenská história úplne neskončila. Zaujímavosťou je, že hradná ruina bola ostreľovaná ešte v roku 1945. Počas bojov na konci druhej svetovej vojny sa tu usadila časť posádky ustupujúcej nemeckej armády a hrad sa tak opäť ocitol v centre vojenského diania.
Dnes už našťastie na Šášov nevystupujeme ako vojaci, ale ako turisti, ktorí sem prichádzajú za históriou, výhľadmi a atmosférou starého hradu. O záchranu jeho pozostatkov sa starajú ľudia, ktorým nie je osud pamiatky ľahostajný. V roku 2003 vzniklo Združenie na záchranu hradu Šášov, no pre komplikácie súvisiace s vlastníckymi vzťahmi sa samotné záchranné práce mohli naplno začať až v roku 2013. Odvtedy sa na hrade postupne vykonávajú práce, ktoré majú zabrániť ďalšiemu chátraniu vzácnych pozostatkov.
Zákutia hradu Šášov a výhľady z neho.
A potom je tu jedna trochu netradičná atrakcia, ktorú si obľúbia najmä deti. Keď počas výstupu natrafíme na voňavé guličky, nemusíme sa obávať, že sa po hradnom vrchu prechádzajú kamzíky. O údržbu okolitej vegetácie sa totiž starajú kozy. Pasú sa na svahoch hradu a okrem užitočnej práce sa stali aj milou atrakciou pre návštevníkov. Pri troche šťastia tak môže mať výlet na Šášov aj nečakané zvieracie pokračovanie.
S hradom sa, samozrejme, spája aj množstvo povestí a legiend. Jedna z nich vysvetľuje samotný názov hradu. Podľa legendy kedysi na skalnom brale hniezdil veľký a majestátny orol. Miesto, kde si takýto vták postavil hniezdo, považovali ľudia za výnimočné, takmer posvätné, a verili, že stavba hradu práve na tomto mieste prinesie jeho obyvateľom ochranu a šťastie. V maďarčine sa totiž orol povie „sás“, čo sa vyslovuje približne ako „šaš“. A tak sa podľa povesti miesto aj hrad spojili s orlom.
Ešte známejšia je však legenda o šašovi. Kedysi vraj jeden hrdinský šašo zachránil počas poľovačky život zvolenskému hradnému pánovi, keď ho napadla obrovská medvedica. Za svoju odvahu dostal od pána veľkú odmenu hrad, ktorý mu nechal postaviť práve na mieste nazývanom Orlie bralo. Či sa príbeh skutočne stal, už dnes nikto nevie. Práve takéto príbehy však dávajú starým hradom zvláštne čaro a spôsobujú, že pri prechádzke medzi ich múrmi si človek ľahko začne predstavovať, čo všetko sa tu kedysi odohrávalo.
Šášov dnes už neohrozujú vojská ani delá. Ohrozuje ho predovšetkým čas, počasie a postupné rozpadávanie starého muriva. Každý zachránený kúsok múru preto znamená, že ďalšia časť príbehu hradu zostane zachovaná aj pre budúce generácie.
Výlet na Šášov tak nie je iba obyčajnou prechádzkou k zrúcanine. Je to malé prázdninové dobrodružstvo, pri ktorom môžeme kráčať po stopách kráľov, šľachticov i vojakov, hľadať v starých múroch príbehy minulosti a nechať sa uniesť legendami o orlovi či odvážnom šašovi. A keď sa k tomu pridá lesná cesta, výhľady na dolinu Hrona a možno aj stretnutie s hradnými kozami, máme všetko, čo má správny výlet mať trochu histórie, trochu tajomstva, krásnu prírodu a najmä množstvo zážitkov.
