Marianka, ukrytá v malebnom prostredí Malých Karpát, je najstarším pútnickým miestom na Slovensku a dodnes si zachováva neopakovateľnú atmosféru.
Srdcom pútnického areálu je Bazilika Narodenia Panny Márie. Na začiatku bola legenda, podľa ktorej vytvoril neznámy pustovník 42 cm vysokú sošku Panny Márie s Ježiškom z hruškového dreva v 11. storočí. Počas neskorších nepokojov v Uhorsku ju ukryl do bútľavého stromu. Neskôr sochu objavil kajúci zbojník, ktorému liečivý prameň spod stromu uzdravil postihnuté deti, umiestnením sošky v Bazilike Narodenia Panny Márie sa Marianka stala slávnym pútnickým miestom. Avšak historici pôvod sošky kladú do neskoršieho obdobia a to na koniec 13. alebo začiatok 14. storočia, pričom a považujú ho za dielo profesionálneho rezbára.
Práve príbehy o jej zázračnej moci prispeli k tomu, že sa Marianka postupne stala významným pútnickým miestom.
Prvá písomná zmienka o Marianke pochádza z roku 1377. V tom čase kráľ Ľudovít I. daroval miestny kostol a osídlenie Rádu pavlínov. Pavlíni patrili medzi významných správcov viacerých mariánskych pútnických miest a ich pôsobenie v Marianke výrazne ovplyvnilo ďalší vývoj celého areálu.
V roku 1377 sa začala aj výstavba gotickej Baziliky Narodenia Panny Márie. Chrám dokončili v roku 1380 a jeho vysvätenie sa uskutočnilo za účasti panovníka Ľudovíta I. Podľa legendy to bol práve on, kto osobne preniesol sošku Panny Márie na hlavný oltár nového chrámu.
Osud baziliky však nebol vždy pokojný. Chrám bol v priebehu stáročí viackrát prestavovaný a poškodený počas tureckých vojen i protihabsburských povstaní. Svoju dnešnú podobu získal po rozsiahlej obnove v roku 1877. Význam stavby podčiarkuje aj skutočnosť, že od roku 1963 je areál národnou kultúrnou pamiatkou.
Pútnický život v Marianke výrazne ovplyvnili aj dejinné udalosti. V roku 1786 rakúsky cisár Jozef II. zrušil rehole a kláštory, ktoré podľa jeho nariadenia nevykonávali pre spoločnosť „užitočnú“ činnosť, napríklad vzdelávanie alebo starostlivosť o chorých. Zanikol tak aj rád pavlínov a s jeho odchodom prišlo obdobie útlmu pútnického života.
Nová kapitola sa začala v 20. storočí. Kongregácia bratov Tešiteľov vznikla v roku 1922 a o päť rokov neskôr, v roku 1927, prišli jej členovia do Marianky z Getsemanu. Prevzali správu najstaršieho pútnického miesta, starali sa o baziliku, zveľaďovali jej okolie a postupne mu dali novú podobu. V roku 1936 nechali vybudovať novú krížovú cestu a kalváriu. Ich pôsobenie však násilne prerušil komunistický režim v roku 1950. Po páde komunistického režimu v roku 1990 rehoľa opäť prevzala správu tohto najstaršieho pútnického miesta na Slovensku
Marianka však nie je iba miestom histórie a náboženských pútí. Mariánske údolie ponúka aj príjemnú možnosť na oddych a výlet. Najmä počas horúcich letných dní je príjemné prejsť sa popri Mariánskom potoku a vychutnať si tieň mohutného stromoradia. Pokojná atmosféra údolia vytvára prirodzený priestor na spomalenie a únik od ruchu každodenného života.
Hneď na začiatku Mariánskeho údolia sa nachádza areál kláštora Kongregácie bratov Tešiteľov. Pri prechádzke údolím návštevník postupne objavuje ďalšie drobné sakrálne stavby, ktoré spolu s bazilikou vytvárajú jedinečný pútnický komplex.
Kláštor a Bazilika Narodenia Panny Márie
Interiér baziliky
Zaujímavou stavbou je ranobaroková Kaplnka svätej Anny, postavená v roku 1691 južne od kostola. Ide o centrálnu šesťuholníkovú stavbu s kupolou.
Pozornosť pútnikov upúta aj súsošie svätého Jána Nepomuckého.
Významnou súčasťou areálu je Mariánsky potok, ktorý preteká údolím a po jeho oboch stranách sa nachádzajú kaplnky.
Nachádza sa tu aj hrob Jozefa Závodského, rímsko-katolíckeho kňaza, ktorý bol v rokoch 1914 až 1916 väznený za proslovenský výrok a yomrel v Marianke, ako aj bridlicová štôlňa
Lurdská jaskyňa
Medzi najzaujímavejšie patrí Kaplnka svätej studne, nazývaná aj Kaplnka svätej vody. Baroková stavba s kupolou vznikla v roku 1696 a ukrýva prameň, ktorý vyviera priamo v kaplnke za oltárom.
Prameň je dodnes jedným z najvýraznejších symbolov Marianky. V studni je nainštalovaný ionizačný prístroj, ktorý nenarúša štruktúru vody a zároveň ničí prípadné baktérie.
Marianka tak ponúka oveľa viac než len návštevu historického kostola. Je to miesto, kde sa na jednom priestore stretávajú stáročné legendy, sakrálna architektúra, dramatické dejiny i pokojná príroda. Či už sem človek prichádza ako pútnik, turista, milovník histórie alebo jednoducho hľadá príjemné miesto na prechádzku, Marianka má čo ponúknuť. A možno práve ticho Mariánskeho údolia a atmosféra starobylého pútnického miesta spôsobia, že sa sem budeme chcieť opäť vrátiť
