Starý zámok, známy aj ako Starý hrad či Mestský hrad, stojí nad Námestím Svätej Trojice a patrí medzi najstaršie stavebné pamiatky Banskej Štiavnice. Jeho dnešná podoba však ani zďaleka nezodpovedá tomu, ako vyzeral v čase svojho vzniku.
Na začiatku príbehu stála románska bazilika Panny Márie, postavená v 13. storočí. K nej neskôr pribudli ďalšie objekty a práve tieto stavby sa stali základom budúceho opevnenia. Významný zlom prišiel v roku 1443, keď Banskú Štiavnicu zasiahlo silné zemetrasenie. Kostol bol poškodený a jeho ďalší osud sa začal spájať s potrebou lepšej ochrany mesta. Okolo stavby preto postupne vyrástli hradby a bašty, ktoré položili základy neskoršieho Starého zámku.
V 15. storočí pribudla bránová veža, cez ktorú sa vstupovalo do areálu. Súčasťou opevnenia sa stala aj obytná veža Himmelreich. Z pôvodného sakrálneho priestoru sa tak pomaly stávala stavba, ktorej hlavnou úlohou už nebolo iba slúžiť náboženskému životu, ale aj chrániť obyvateľov mesta.
Ešte väčšiu zmenu prinieslo 16. storočie. Stredoslovenské banské mestá boli v tom čase ohrozované tureckými nájazdmi a bohatstvo Banskej Štiavnice z nej robilo lákavý cieľ. Lúpežné prepady v okolí mesta preto prinútili mestskú radu výrazne posilniť obranu.
V rokoch 1546 až 1559 prešiel areál zásadnou prestavbou. Kostol bol začlenený do nového obranného systému a vznikla mohutná renesančná pevnosť. V jej múroch pribudli delové strieľne, rohové pozorovacie vežičky a nové prvky opevnenia. Vo vnútorných priestoroch vznikli zbrojnice a sklady, ale aj priestory určené pre hradnú posádku. Obranu posilnili nové vstupy a brány s padacími mostami.
Starý zámok však nebol jedinou významnou pevnosťou mesta. Spolu s Novým zámkom tvoril základ obranného systému Banskej Štiavnice. Ich úlohou bolo nielen odradiť prípadného útočníka, ale predovšetkým zabezpečiť ochranu obyvateľov a bohatstva mesta.
A hoci turecké oddiely plienili okolité oblasti, Banskú Štiavnicu sa im nikdy nepodarilo dobyť. Mohutné opevnenie Starého a Nového zámku tak splnilo svoju historickú úlohu. Mesto zostalo nedobyté a jeho pevnosti dodnes pripomínajú obdobie, keď sa bezpečnosť baníckeho mesta musela zabezpečovať pevnými múrmi a ozbrojenou posádkou.
Starý zámok však postupne prestal byť vojenskou pevnosťou. Začiatkom 20. storočia prešiel ďalšími úpravami a jeho priestory získali nové využitie. Z niekdajšieho obranného komplexu sa stalo múzeum. Dnes v jeho priestoroch pôsobí vlastivedné múzeum a Slovenské banské múzeum, vďaka čomu môžu návštevníci nahliadnuť do histórie Banskej Štiavnice aj samotného zámku.
Význam pamiatky podčiarkuje aj jej ochrana. Starý zámok je národnou kultúrnou pamiatkou a Banská Štiavnica je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Každý, kto dnes prechádza okolo jeho kamenných múrov, tak stojí pri stavbe, ktorá počas stáročí menila svoju podobu aj poslanie, od kostola cez pevnosť až po múzeum.
Zákutia Starého zámku a výhľady na mesto Banská Štiavnica.
K Starému zámku sa však neviaže iba história, ale aj tajomný príbeh, ktorý po stáročia živí miestnu ľudovú predstavivosť. Jedna z povestí rozpráva o stratených ženách a tajomných červených mníchoch.
Podľa povesti sa v Banskej Štiavnici kedysi usadili templári. Svoje sídlo premenili na zámok a starali sa o bezpečnosť mesta. Obyvatelia si ich vážili, pretože po ich príchode sa vraj v meste prestalo hovoriť o krádežiach a lúpežných prepadoch. Pokoj však netrval dlho. Jedného dňa sa začali mešťanom záhadne strácať dcéry. Ľudia ich hľadali všade a do pátrania sa zapojili aj templári. Dievčatá však akoby sa prepadli pod zem. Nikto nevedel, kam zmizli, a po nezvestných neostávali žiadne stopy.
Odpoveď mala napokon priniesť náhoda. Jednej noci v kostole Starého zámku zaspal žobrák. Keď sa prebudil, uvidel pri svetle sviečky tajomného červeného mnícha s košíkom plným jedla. Mních zamieril do podzemia. Zvedavosť premohla žobrákov strach a muž ho potajomky nasledoval. To, čo vraj uvidel, bolo desivé. V krypte pod oltárom mali templári ukrývať stratené ženy. Podľa povesti ich chceli neskôr predstierať ako zachránené obete únosu a výmenou za ich návrat požadovať od rodín zlato.
Keď sa mešťania dozvedeli pravdu, vypuklo rozhorčenie. Ženy sa podarilo zachrániť a templársky komtúr bol podľa povesti popravený obesením. Ostatných tajomných červených mníchov mali z Banskej Štiavnice vyhnať a ich sídlo následne využili ako mestský hrad.
Či sa tento príbeh skutočne odohral, alebo vznikol ako ľudová predstava, dnes už nemožno spoľahlivo povedať. Práve takéto povesti však dodávajú Starému zámku ďalšiu vrstvu tajomstva. Za jeho múrmi sa totiž stretávajú skutočné dejiny s príbehmi, ktoré si ľudia rozprávali z generácie na generáciu.
Starý zámok preto nie je iba ďalšou historickou stavbou Banskej Štiavnice. Je pripomienkou čias, keď sa z kostola stala pevnosť, keď mestu hrozilo nebezpečenstvo a jeho obyvatelia sa spoliehali na mohutné opevnenie. A zároveň je miestom, kde sa dodnes mieša história s legendami. Možno práve preto pôsobia jeho starobylé múry aj po stáročiach tak pôsobivo, každý kameň akoby ukrýval vlastný príbeh.
