Práve vďaka nim sa Banská Štiavnica zapísala do histórie európskeho baníctva ako miesto, kde ľudia dokázali využívať silu vody na pohon banských zariadení.
V okolí mesta sa kedysi nachádzala rozsiahla sústava tajchov, ktoré boli navzájom prepojené vodnými kanálmi a štôlňami. Voda z nich poháňala čerpacie zariadenia, stúpacie stroje a ďalšie technické zariadenia v baniach. To, čo dnes vyzerá ako pokojné horské jazerá, bolo kedysi dôležitou súčasťou mimoriadne premysleného technického systému. Niektoré tajchy zároveň slúžili ako zásoba pitnej vody či ochrana pred požiarmi.
Počas prázdnin sme sa rozhodli navštíviť štyri tajchy, z ktorých každý je niečím výnimočný a zaslúži si prívlastok „naj“.
Najvyššie položeným z nich je tajch Ottergrund, ktorý zároveň ponúka jedny z najkrajších výhľadov na Banskú Štiavnicu a okolité Štiavnické vrchy. Jeho výstavba sa začala v roku 1751 a podobne ako ostatné tajchy mal predovšetkým praktické využitie. Slúžil ako energetický zdroj pre banské šachty, ale zároveň poskytoval pitnú vodu a v prípade potreby mohol poslúžiť aj ako protipožiarna nádrž. Dnes je Ottergrund miestom, kde sa technická história stretáva s krásou okolitej prírody. Pokojná hladina tajchu, lesy a výhľady na mesto vytvárajú scenériu, pri ktorej si človek len ťažko predstaví, že toto miesto bolo kedysi súčasťou náročnej banskej prevádzky.
K tajchu Ottergrund sa dostaneme zo sedla Červená studňa, lúkou z ktorej sú už výhľady na mesto a okolie a neskôr lesom.
Výhľady na Banskú Štiavnicu a okolie
Výhľady od tajchu Ottergrund na Banskú Štiavnicu a okolie.
Druhým najvyššie položeným tajchom je Červená studňa. Nachádza sa v sedle medzi vrchmi Veľký Šobov a Paradajz a vybudovaný bol v 18. storočí. Jeho voda pomáhala poháňať banské zariadenia a podobne ako pri ostatných tajchoch aj tu bolo využitie vody súčasťou dômyselného systému, ktorý umožňoval rozvoj miestneho baníctva. Dnes je Červená studňa zaujímavá nielen svojou históriou, ale aj polohou. V jej blízkosti sa stretávajú turistické a náučné chodníky, takže tajch je vhodným východiskovým bodom na výlety po Štiavnických vrchoch. Pre turistov tak môže byť príjemnou zastávkou na ceste za ďalšími prírodnými a historickými zaujímavosťami.
Najstarším z nami navštívených tajchov je Veľká Vodárenská. Prvá zmienka o nej pochádza už z roku 1500, čo z nej robí pozoruhodnú pamiatku na obdobie, keď sa banské hospodárstvo v okolí Banskej Štiavnice postupne rozvíjalo. Voda slúžila pre potreby štôlne Schmidtenrinn a zároveň bola zásobou v prípade požiarov.
Veľká Vodárenská však zaujme aj svojím vzhľadom. Jej voda má pri vhodných podmienkach výrazné tyrkysovomodré sfarbenie a patrí medzi najčistejšie vody v sústave štiavnických tajchov. Práve preto sa dnes využíva aj na rekreáciu. Počas teplých letných dní sa jej okolie mení na obľúbené miesto oddychu. Zadná časť tajchu je neoficiálne vyhľadávaná aj nudistami, čo dodáva tomuto historickému miestu trochu netradičný charakter.
História Veľkej Vodárenskej však nie je iba pokojná a romantická. Jej hrádza sa v minulosti pretrhla dokonca dvakrát – v rokoch 1633 a 1725. Prvé pretrhnutie malo tragické následky. Povodňová vlna zničila tri domy a o život prišlo päť ľudí. Aj táto udalosť pripomína, akú obrovskú silu mala voda, ktorú sa baníci snažili celé stáročia ovládnuť a využívať vo svoj prospech.
Nad Veľkou Vodárenskou sa ukrýva ďalšia zaujímavosť, malá nádrž Malá Vodárenská. Patrí medzi najmenšie banskoštiavnické tajchy a vybudovaná bola už na konci prvej polovice 16. storočia. Od začiatku mala pomocnú funkciu, jej úlohou bolo poskytovať vodu nižšie položenej Veľkej Vodárenskej. Na prvý pohľad môže pôsobiť nenápadne, no práve takéto menšie vodné diela boli dôležité pre fungovanie celého systému.
Tajchy sú dnes dôkazom toho, že Banská Štiavnica nebola iba mestom baníkov, ale aj miestom mimoriadne vyspelého technického myslenia. V čase, keď ešte neexistovali moderné elektrické zariadenia, dokázali naši predkovia vytvoriť systém, ktorý využíval vodu zo zdanlivo obyčajných horských nádrží na pohon zložitých banských mechanizmov. Celá sústava bola výsledkom práce generácií odborníkov, baníkov a vodohospodárov.
Banská Štiavnica tak ponúka oveľa viac než len prechádzku historickým centrom. Stačí vyraziť za mesto, medzi kopce a lesy, a človek postupne objavuje tajchy, ktoré sú tichými svedkami slávnej baníckej minulosti. Dnes v nich možno vidieť hladinu odrážajúcu okolité kopce, počuť spev vtákov a stretnúť turistov či ľudí oddychujúcich pri vode. Pred stáročiami však boli tieto isté miesta súčasťou jedného z najpozoruhodnejších vodohospodárskych systémov svojej doby.
Štyri tajchy, štyri príbehy a množstvo prvenstiev. Ottergrund ako najvyššie položený, Červená studňa ako druhý najvyššie položený, Veľká Vodárenská ako najstaršia a zároveň výnimočne čistá a krásne sfarbená vodná nádrž a Malá Vodárenská ako jeden z najmenších tajchov. Každý z nich je iný, no spolu pripomínajú, prečo je Banská Štiavnica miestom, ktoré sa oplatí objavovať nielen v uliciach mesta, ale aj v okolitých horách.
