Na hrad vedie z obce stúpajúci kamenistý chodník od kostola Premenenia Pána, neďaleko kostola sa nachádza aj parkovisko.
Našou prvou zastávkou sú skaly pod hradom, odkiaľ sú výhľady na obec a jeho okolie.
Už pri pohľade z diaľky zaujme jeho romantická silueta, ktorá sa vyníma nad okolitou krajinou.
Hrad dnes síce pripomína najmä malebnú zrúcaninu, no kedysi bol významným opevneným sídlom, ktoré strážilo krajinu a bolo svedkom mnohých historických udalostí.
Prvé opevnenie na tomto mieste vzniklo v 13. storočí a jeho počiatky sa spájajú s rodom Čákovcov, vtedajšími vlastníkmi Topoľčianskeho panstva. Hrad patril do systému považských strážnych hradov, ktoré mali významnú úlohu pri ochrane územia a dôležitých ciest. Začiatkom 14. storočia dal Matúš Čák Trenčiansky vybudovať gotický horný hrad. Tvorila ho predovšetkým obytná veža a obvodový múr. Obranu hradu posilňovala priekopa, ktorá bola z vonkajšej strany zahĺbená priamo do skalného podložia.
Významnou súčasťou hradu bola aj hradná kaplnka, ktorá vznikla v prvej polovici 14. storočia. Neslúžila pritom iba hradnému panstvu a jeho obyvateľom, ale aj ľuďom z neďalekej obce. Aj táto skutočnosť ukazuje, že hrad nebol len vojenskou pevnosťou, ale predstavoval centrum života širokého okolia.
V priebehu ďalších storočí sa na hrade vystriedalo viacero šľachtických rodov. Medzi jeho majiteľov patrili Széchényiovci, Országhovci, Lošonciovci či Balašovci. Každý z nich zanechal na hrade svoju stopu, no výrazné zmeny prinieslo najmä 16. storočie. V čase tureckých vpádov bolo potrebné prispôsobiť staršie opevnenie novým spôsobom vedenia vojny. Hrad preto rozšírili o predhradie a jeho hradby vybavili strieľňami. Topoľčiansky hrad tak získal ešte výraznejší obranný charakter.
V roku 1595 sa hrad dostal do vlastníctva Žigmunda Forgácha z Gýmeša, ktorý bol kráľovským taverníkom a neskôr sa stal uhorským palatínom. Hrad získal od cisára Rudolfa II. Práve Forgáchovci sa postarali o jednu z najvýznamnejších prestavieb v dejinách hradu. Staršiu pevnosť premenili na pohodlnejšie a reprezentatívnejšie šľachtické sídlo. Obytné priestory rozšíril nový štvorpodlažný palác oblúkového pôdorysu a v areáli pribudli aj hospodárske budovy a ďalšie objekty v predhradí.
Forgáchovci zostali majiteľmi hradu až do 18. storočia. Osud hradu však ovplyvnili aj politické udalosti a protihabsburské povstania. Šimon Forgách odovzdal hrad povstalcom. Po porážke povstania Františka II. Rákócziho kráľovská komora hrad skonfiškovala a jeho význam postupne upadal.
Poslednými majiteľmi hradu boli Stummerovci, bohatá veľkostatkárska a cukrovarnícka rodina. Koncom 19. storočia sa pokúsili chátrajúcemu hradu vdýchnuť nový život. Dali opraviť poškodené a padajúce múry a dominantnú hradnú vežu prestavali do romantickej podoby, ktorú poznáme aj dnes. Hrad však už nebol hlavným sídlom svojich majiteľov. Stummerovci uprednostnili pohodlnejšie bývanie v kaštieli v Továrnikoch, a tak Topoľčiansky hrad postupne opäť začal chátrať. Posledná väčšia oprava sa uskutočnila v roku 1925.
Po druhej svetovej vojne bol majetok Stummerovcov skonfiškovaný a hrad pripadol štátu. Odvtedy prešiel ďalšími desaťročiami postupného chátrania. Výrazným impulzom pre jeho záchranu bola silná búrka v roku 1999, ktorá hrad poškodila. Práve v tomto období sa začali konzervačné práce, ktorých cieľom je zachovať zvyšky historického areálu pre ďalšie generácie.
Zákutia Topoľčianskeho hradu
Predhradie a výhľady z predhradia.
Obytný palác
Obytná veža a výhľady.
Popri opevnení horného hradu je vybudovaná vyhliadková terasa.
Na hrade je zaujímavé pozorovať, ako sa v jeho murive prelínajú rôzne historické obdobia. Gotické základy pripomínajú najstaršiu etapu jeho existencie, neskoršie opevnenia hovoria o časoch tureckého nebezpečenstva a renesančné stavebné úpravy zase o období, keď šľachtické sídla už nemuseli byť iba nedobytnými pevnosťami, ale mali poskytovať aj pohodlie a reprezentáciu. Romantická podoba veže napokon pripomína zásahy Stummerovcov z konca 19. storočia.
Ako pri väčšine slovenských hradov, aj s Topoľčianskym hradom sa spája povesť, ktorá dodáva jeho ruinám tajomnú atmosféru. Rozpráva sa o krutom hradnom pánovi, ktorý mal vo svojom erbe draka. Keď do krajiny vtrhli Turci, namiesto toho, aby bránil svojich poddaných, sa s nimi spolčil. Spolu s nimi potom prepadával a plienil okolité dediny.
Jedného dňa sa hradný pán opäť vybral s Turkami rabovať. Počas pustošenia krajiny sa však zrazu obloha zatiahla a nad krajinou sa objavilo tmavé mračno. Z neho vyšľahol blesk, ktorý svojím tvarom pripomínal draka z rytierovho erbu. Zasiahol ho a hradný pán zostal na mieste mŕtvy. Ľudia si jeho smrť vysvetlili ako trest za zradu vlastného ľudu a zároveň ako varovanie pre každého, kto by sa rozhodol postaviť proti tým, ktorých mal chrániť.
Či už návštevník uverí povesti, alebo nie, Topoľčiansky hrad má aj dnes svoje čaro.
Topoľčiansky hrad je jedným z hradov kde je dokončená rekonštrukcia a konzervácia, už len hrad a okolie udržiavať v tomto stave. Čo mi na tomto hrade však chýbalo, to sú informácie o dejinách hradu, majiteľoch, zaujímavostiach. Je to škoda....
