Horská lúka Vrchhora, patriaca do katastra obce Klížske Hradište, leží mimo rušných turistických centier, no napriek tomu ponúka množstvo zaujímavostí. Dostanete sa k nej po príjemnej asfaltovanej lesnej ceste, ktorá odbočuje z hlavnej komunikácie medzi Veľkými Uhercami a Skýcovom. Práve dobrá dostupnosť robí z Vrchhory vhodný cieľ aj pre rodiny s menšími deťmi či kočiarom.
Už samotná cesta na Vrchhoru je príjemným zážitkom. Vedie bukovo-dubovými lesmi, ktoré počas horúcich letných dní poskytujú vítaný tieň a príjemný chládok. Keď sa les postupne otvorí a objaví sa horská lúka, návštevník sa ocitne na mieste, ktoré pôsobí pokojne a trochu zabudnuto. Práve tento pocit je jedným z jeho najväčších čarov.
Vrchhora je zároveň križovatkou viacerých turistických a cyklistických trás. V minulosti však nebola iba miestom pre turistov. Kedysi sem smerovali pútnici a význam lokality pripomínajú dodnes zachované sakrálne pamiatky.
Najvýraznejšou z nich je ruina kostola svätého Michala. Pôvodne renesančný kostol vznikol v druhej tretine 17. storočia a neskôr prešiel barokovou prestavbou. Dnes z neho zostali predovšetkým obvodové múry, ktoré postupne podliehajú zubu času. Kostol už dávno nemá strechu a jeho stav je natoľko narušený, že vstup do objektu je na vlastné nebezpečenstvo. Aj napriek tomu má ruina svoje neopakovateľné čaro. Múry staré niekoľko storočí v tichu lesa pripomínajú časy, keď toto miesto vyzeralo úplne inak a prichádzali sem ľudia za vierou i spoločenským životom.
Hneď vedľa kostola stojí baroková kaplnka svätého Jána Nepomuckého z prvej polovice 18. storočia. Na rozdiel od chátrajúceho kostola sa kaplnke dostalo obnovy a dnes pôsobí upraveným dojmom. Spolu s ruinou kostola vytvára zaujímavý historický areál, ktorý stojí za zastavenie.
Výletníkov navyše poteší jednoduché zázemie v podobe prístrešku s ohniskom. Vrchhora sa tak môže stať cieľom krátkeho rodinného výletu spojeného s oddychom či opekačkou. Stačí si priniesť niečo pod zub, posedieť v tieni lesa a vychutnať si pokoj, ktorý v rušných turistických lokalitách často chýba.
Kto však nechce zostať iba na Vrchhore, môže pokračovať ďalej na Michalov vrch. Cez ohradenú zvernicu vedie chodník mladým lesom až k miestu, kde kedysi stál Michalov hrad. Práve tu sa výlet mení na malú cestu do hlbokej minulosti.
Michalov vrch bol osídlený už v praveku. Archeologické výskumy potvrdili existenciu halštatského a neskôr aj laténskeho hradiska. Miesto teda nebolo významné iba v stredoveku, ale ľudia si jeho strategickú polohu a prirodzenú ochranu uvedomovali už pred tisíckami rokov.
Neskôr tu vzniklo rozsiahle hradisko a približne v 10. storočí aj hrad. Na elipsovitej ploche s rozmermi približne 100 × 20 metrov patril svojho času medzi významné opevnené sídla v okolí. Na prelome 12. a 13. storočia bolo opevnenie rozšírené a pribudli aj vnútorné bašty. Z vrchu tak bolo možné kontrolovať rozsiahlu časť okolitej krajiny.
Dejiny však často rozhodujú o osude hradov viac než ich pevnosť. Po vybudovaní hradu Hrušov začal Michalov hrad postupne strácať svoj pôvodný význam. Približne v 14. storočí sa jeho opevnenie zmenšovalo a objekt sa prestal udržiavať. Posledná písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1321. Z kedysi mohutného sídla dnes zostali iba nepatrné pozostatky, ktoré sa v teréne hľadajú len s veľkou dávkou predstavivosti.
A predsa má Michalov vrch čo ponúknuť aj dnešnému návštevníkovi. Oranžovo až bordovo sfarbené kremencové skalné bralo kontrastuje so zeleňou lesa a otvorenej krajiny vytvára na vrchu pôsobivú scenériu.
Ešte väčšou odmenou sú výhľady. Za dobrej viditeľnosti sa pred návštevníkom otvára široká panoráma Ponitria, pohoria Vtáčnik, okolitých kopcov a ďalšej krajiny. Vidieť možno aj Bojnický zámok. Pri pohľade z miesta, kde pred stáročiami stál hrad, si možno ľahko predstaviť, prečo si naši predkovia vybrali práve tento vrch ako strategické miesto.
Vrchhora a Michalov vrch tak ponúkajú viac než len obyčajnú prechádzku lesom. Na relatívne krátkom výlete sa tu stretáva príroda, sakrálna architektúra, archeológia, história stredovekého hradu aj krásne výhľady na Ponitrie. Navyše nejde o turisticky preťaženú lokalitu, takže si jej atmosféru možno vychutnať v pokoji.
Ak hľadáte nenáročný výlet, ktorý zvládnu aj menej zdatní turisti a ktorý má čo ponúknuť deťom aj dospelým, Vrchhora môže byť príjemným prekvapením. Stačí sa vybrať do Tríbeča, vystúpiť z auta, nechať za sebou ruch hlavnej cesty a vydať sa po stopách pútnikov, dávnych obyvateľov hradiska a stredovekých hradných pánov. Na tomto nenápadnom kúsku Tríbeča totiž minulosť nezmizla úplne. Ukrytá je v starých múroch, skalách a teréne, ktorý dodnes rozpráva svoj vlastný príbeh.
