Mohutné skalné steny, výhľady do doliny, adrenalínové lezecké trasy a dokonca aj stopy dávneho osídlenia robia z Hrádku miesto, ktoré rozhodne stojí za návštevu.
Lokalita Hrádok sa nachádza nad Bystričianskou a Gepniarovou dolinou. Po ťažbe tu zostala najvyššia andezitová stena na Slovensku. Je dlhá približne 400 metrov a miestami dosahuje výšku okolo 100 metrov. Pohľad na skalný masív zospodu je pôsobivý a človek si pri ňom celkom ľahko uvedomí, akí sme oproti prírode malí.
Hrádok však v minulosti nemusel zostať iba spomienkou na ťažbu. Na prelome rokov 2013 a 2014 sa objavil zámer obnoviť v tejto lokalite ťažbu. Proti tomu sa zdvihla vlna protestov a vznikli aj petície. Ťažobná spoločnosť napokon v roku 2017 svoj zámer ťažiť na Hrádku stiahla. Skalné steny tak zostali zachované a dodnes slúžia najmä turistom, milovníkom prírody a horolezcom.
Na Hrádok sa môžeme dostať z parkoviska Píla v Gepňárovej doline. Odtiaľ pokračujeme približne 700 metrov po žlto značenom turistickom chodníku, ktorý je súbežný s náučným chodníkom smerujúcim ďalej až na vrchol Vtáčnika.
Po pravej strane už čoskoro uvidíme masív Hrádku. Od hlavného chodníka k nemu odbočuje chodník, ktorý nás najskôr prevedie cez potok a potom hustejším porastom a lesom až pod samotné lezecké steny.
V lese pod skalným masívom sa objavujú veľké bloky andezitu.
A práve tu sa začína meniť atmosféra. Les sa otvorí a pred nami sa objavia mohutné skalné steny.
Na Hrádku sa nachádza približne stovka zaistených aj tradičných lezeckých ciest. Je zaujímavé sledovať, ako sú jednotlivé trasy pomenované. Názov jednej z nich ma obzvlášť upútal. Skúsila by som ju možno iba v prípade, že by som sa na chvíľu zbavila pudu sebazáchovy. Na takýto adrenalín si však netrúfam.
Výstup zaisteným chodníkom je pre mňa adrenalínovým zážitkom aj bez lezeckého lana. Rebríky, stúpačky a reťaze mi dajú celkom zabrať. Skaly preto najskôr radšej obdivujem zospodu a potom pokračujem vyššie.
Odmenou za výstup sú nádherné výhľady do Bystričianskej doliny, na hlavný hrebeň Vtáčnika v okolí Kláštorskej skaly a, samozrejme, aj na skalné útvary Veľkej skaly nad Bystričianskou dolinou.
Hoci by v tomto období mali mať stromy ešte svoju typickú letnú zelenú farbu, sucho sa podpísalo aj na okolitej prírode. Na vrchole Hrádku to už miestami vyzerá skôr ako na jeseň. Príroda nám tak aj tu pripomína, že nič nie je samozrejmé a počasie dokáže krajinu zmeniť doslova zo dňa na deň.
Keď sa lepšie zahľadíme popod skalný masív, môžeme si všimnúť lano natiahnuté naprieč Hrádockými skalami. Ide o takzvaný „Traverz Hrádok“, ktorý slúži na spúšťanie sa v lezeckom postroji nad dolinou.
Našla som informáciu, že práve v septembri, počas víkendu 26. – 27. 9., sa má uskutočniť akcia, počas ktorej si môžu odvážlivci toto lanové premostenie vyskúšať. Má dĺžku približne 250 metrov a predstava prejsť sa nad dolinou po lane je pre mňa niekde na hranici medzi fascináciou a čistým desom. Tak som si pri tejto informácii tiež trochu povzdychla... Byť tak mladšia!
Hrádok však nie je len bývalý kameňolom a známa lezecká oblasť. Toto miesto má za sebou oveľa staršiu históriu. Už približne okolo roku 1000 pred naším letopočtom tu stálo hradisko a v 9. storočí toto miesto osídlili Slovania. Archeologické nálezy dokazujú, že Hrádok bol kedysi miestom, kde žili ľudia a kde sa odohrával život, ktorý si dnes už dokážeme iba predstavovať.
Pozostatky dávneho osídlenia Hrádku som síce nenašla, no možno práve v tom je čaro tohto miesta. Dnes tu namiesto dávnych obyvateľov stretávame turistov, horolezcov a dobrodruhov. Mohutné andezitové skaly však zostávajú na svojom mieste a stále rozprávajú príbeh Hrádku, príbeh ťažby, prírody, adrenalínu, výhľadov aj dávnej histórie.
A možno je to práve táto zvláštna kombinácia, ktorá robí z Hrádku miesto, kam sa oplatí prísť. Nemusíte byť horolezec ani milovník adrenalínu. Stačí sa zastaviť pod skalnými stenami, pozrieť sa hore a nechať na seba chvíľu pôsobiť silu tohto miesta.
