Zrúcanina, ktorá sa týči na strmom vrchu nad Považským Podhradím, dodnes pripomína časy, keď chránila dôležitú Vážsku cestu a dohliadala na obchodné aj vojenské dianie v regióne. Hoci dnes z hradu zostali len kamenné múry a torzá opevnení, jeho príbeh je plný bojov, mocenských zápasov, požiarov, šľachtických rodov aj legiend, ktoré sa medzi ľuďmi rozprávajú dodnes.
Hradný vrch bol osídlený už v období púchovskej kultúry, čo dokazuje, že toto miesto malo strategický význam dávno pred vznikom samotného hradu. Presný dátum jeho výstavby nie je známy. Niektoré pramene hovoria o roku 1128, iné až o roku 1242, keď uhorský kráľ Béla IV. budoval sieť pevností na ochranu krajiny po ničivých vpádoch. Považský hrad sa postupne stal jednou z dôležitých pevností strážiacich údolie Váhu.
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1316, keď sa v listine Matúša Čáka Trenčianskeho spomína ako castrum Bestruche. Po smrti mocného šľachtica sa hrad stal centrom menšieho komitátu a prešiel pod správu krajinských sudcov. V priebehu stáročí sa na hrade vystriedalo viacero významných majiteľov. Patril kráľovi Žigmundovi Luxemburskému, Sandzivojovi zo Szubina aj známemu Stiborovi zo Stiboríc. Počas husitských nájazdov bolo podhradie vypálené a hrad sa dostal do zálohu Ulrichovi Celjskému.
Neskôr sa medzi jeho vlastníkmi objavili aj známe mená uhorskej histórie, ako Ján Huňady či Matej Korvín. Významnú kapitolu však napísal rod Podmanických, ktorý vlastnil hrad celé storočie. Najznámejší z nich, bratia Ján a Rafael Podmanickí, sa stali postrachom širokého okolia. Preslávili sa lúpežnými výpravami, pri ktorých prepadávali šľachtické sídla, kupcov aj cirkevné majetky. Ich moc bola taká veľká, že kráľ Ferdinand proti nim v roku 1529 vyslal vojenskú výpravu pod vedením generála Jána Katzainera. Dobytie hradu sa však skončilo neúspechom.
Podmanickí dosiahli vrchol svojej moci okolo roku 1540, keď vlastnili stovky majetkov. O niekoľko rokov neskôr však hrad zachvátil rozsiahly požiar, po ktorom nasledovala veľká rekonštrukcia. Po smrti posledného z rodu, Rafaela Podmanického, prešiel hrad do rúk ďalších šľachtických rodov. Balassovci, ktorí ho získali sobášom, sa však medzi sebou neustále sporili, čo viedlo k rozdeleniu majetku a výstavbe viacerých kaštieľov v okolí.
Nepokojné obdobie pokračovalo aj v 17. storočí. Hrad bol kvôli účasti majiteľov na Vešeléniho sprisahaní dobytý cisárskym vojskom a čiastočne zbúraný. Definitívny úder prišiel v roku 1698, keď ho vojská cisára Leopolda I. zničili, aby sa už nikdy nestal útočiskom povstalcov. Napriek tomu ruiny ešte poslúžili počas povstania Františka II. Rákociho ako úkryt pre Gabriela Balassu a jeho rodinu.
Postupom času hrad chátral a menil majiteľov. V novoveku sa dostal do rúk Szapáriovcov, neskôr ďalších šľachtických rodov a nakoniec rodiny Popperovcov. Na začiatku 20. storočia bol znárodnený a prešiel pod správu turistického klubu. Novú nádej získal až v roku 2007, keď ho odkúpilo mesto Považská Bystrica a spolu s dobrovoľníkmi zo Združenia hradu Bystrica začalo s jeho postupnou obnovou. Vďaka ich úsiliu dnes hrad opäť priťahuje turistov, milovníkov histórie ako aj fotografov.
Na Považský hrad sa dostaneme žltým turistickým značením cez Klapy z obce Udiča, s odbočkou na hradný vrch, alebo krátkym náučným chodníkom Považský hrad z Považského Podhradia.
V hradnej kaplnke sú znázornené jednotlivé etapy rekonštrukčných prác na hrade.
Výhľady z hradu
S Považským hradom sa spája aj známa legenda o krásnej Hedvige. Rozpráva o bratoch Rafaelovi a Jánovi Podmanických, ktorí počas jednej z lúpežných výprav prepadli sprievod sliezskeho rytiera. Rafael pri útoku uniesol jeho dcéru Hedvigu, do ktorej sa okamžite zamiloval. Keď sa však do krásnej Poľky zahľadel aj Ján, medzi bratmi vypukol spor. O tom, komu bude Hedviga patriť, rozhodli vraj kocky. Víťazom sa stal Ján, no osud napokon rozhodol inak.
Hedvigin otec útok prežil a spolu so synom pripravil odvážnu záchrannú akciu. V noci prenikli na hrad, oslobodili Hedvigu, vyrabovali nahromadené poklady a pevnosť podpálili. Keď sa bratia vrátili, našli len vyhorené múry a svoju veľkú pýchu v troskách. Podľa legendy ich táto udalosť zmenila natoľko, že sa zriekli lúpežníckeho života a začali žiť pokojnejšie.
Aj dnes pôsobí Považský hrad majestátne a tajomne zároveň. Kamenné múry nad Váhom sú nemým svedkom dávnych bojov, šľachtických intríg aj romantických legiend. Každý návštevník tu môže cítiť atmosféru minulosti, ktorá sa medzi ruinami zachovala dodnes.
