Tentokrát moje kroky smerujú k Čiernemu hradu, ktorý sa ukrýva nad obcou Zlatno v okrese Zlaté Moravce.
Väčšina hradov v minulosti vznikala na strategických miestach. Strážili dôležité prístupové cesty, chránili územie pred nepriateľmi, dohliadali na obchodné trasy a zabezpečovali výber mýta. Okrem vojenskej a strážnej funkcie sa postupne stávali aj sídlami miestnej správy. Čierny hrad však mal pravdepodobne trochu odlišné poslanie. Hoci sa o jeho minulosti zachovalo len veľmi málo informácií, predpokladá sa, že mohol slúžiť na ochranu nálezísk zlata, ktoré sa v tejto oblasti v minulosti ryžovalo.
Na výlet vyrážam z obce Zlatno po žltej turistickej značke. Kto si chce cestu trochu skrátiť, môže začať aj pri turistickej útulni na okraji obce. Ja si vychutnávam pokojný začiatok trasy a postupne sa ponáram do prírody.
Takéto oznamy mi na pohode nepridávajú, bola by menšia spotreba tabuliek keby informovali o oblasti kde medvede nie sú.
Žltá značka ma spočiatku vedie po ceste dolinou, ktorou preteká potok Stránka. Práve v jeho vodách sa kedysi ryžovalo zlato, čo dodáva tomuto miestu zaujímavý historický nádych.

Okolitá príroda sa už oblieka do nádherných jesenných farieb. Stromy hrajú odtieňmi žltej, oranžovej a hnedej a slnečné lúče im dodávajú ešte krajšiu atmosféru. Na chvíľu mám chuť iba spomaliť, obzerať sa okolo seba a užívať si túto farebnú nádheru.
Pri smerovníku Pri obrázku opúšťam asfaltovú cestu a odbočujem do lesa. Tu sa charakter výletu trochu mení. Chodník začína mierne stúpať a postupne ma vedie hlbšie do lesného prostredia. Najvýraznejšie stúpanie ma čaká až pod samotným hradom, no nejde o nič extrémne náročné. Výlet zvládnem aj bez špeciálnej kondície, stačí pohodlná turistická obuv a chuť trochu si zašliapať.

Počas cesty prichádzam k miestu, ktoré je v súvislosti s pohorím Tribeč pomerne známe. Stojí tu opustená plechová maringotka, s ktorou sa spájajú rôzne strašidelné legendy o zmiznutých či dorezaných ľuďoch. Práve podobné príbehy prispievajú k tajomnej povesti Tribeča, ktorá v ľuďoch vyvoláva rešpekt aj zvedavosť.
Viem si predstaviť, že za tmy alebo počas hustej hmly môže mať toto miesto poriadne nepríjemnú atmosféru. Les, ticho a opustená maringotka dokážu prebudiť fantáziu aj v človeku, ktorý na podobné príbehy veľmi neverí. Ja mám však dnes úplne iné podmienky. Slnko svieti, všade navôkol sú krásne jesenné farby a tajomná atmosféra sa akosi nekoná. Úprimne, oveľa väčší rešpekt mám zo stretnutia s lesnou zverou než zo strašidelných legiend.
Od maringotky už pokračujem k hradu.
Ešte pred samotným cieľom si všímam vyvýšeninu a terénne úpravy v okolí. Práve tu sa nachádzajú pozostatky valového opevnenia, ktoré kedysi chránilo hrad. A hoci dnes pôsobia nenápadne, jasne naznačujú, že toto miesto nebolo vybrané náhodne a že tu ľudská činnosť zanechala svoju stopu.
Čierny hrad sa napokon objavuje predo mnou. Ak by som očakávala mohutnú hradnú stavbu, hoci aj v podobe romantickej zrúcaniny, musela by som svoje predstavy trochu upraviť. Z pôvodného hradu sa totiž zachovalo len veľmi málo. Najvýraznejším pozostatkom je fragment južného múru veže, vysoký približne 2,3 metra. Na prvý pohľad možno nenápadný zvyšok minulosti, no pri pohľade naň si uvedomujem, koľko storočí už toto miesto pamätá.


Dobre viditeľný je oválny obvodový val a vnútorná priekopa, ktoré dodnes pripomínajú pôvodné opevnenie. Aj keď tu nenájdem vysoké múry, veže ani rozsiahle hradné nádvorie, miesto má svoje čaro. Práve nenápadnosť a poloha uprostred lesa mu dodávajú osobitú atmosféru. Pri prechádzke po areáli sa snažím predstaviť si, ako to tu vyzeralo v časoch, keď hrad ešte plnil svoju funkciu.
Čierny hrad bol postavený na konci 13. storočia a zanikol v priebehu 16. storočia. Patril do Tekovskej stolice a jeho história je dodnes zahalená množstvom nejasností. Zachovalo sa o ňom len minimum písomných záznamov, a tak si mnohé otázky o jeho vzniku a pôvodnom účele môžeme iba domýšľať. Od roku 2005 sa o obnovu a záchranu hradu začalo starať občianske združenie Čierny hrad, ktorého zásluhou sa toto miesto postupne dostáva do povedomia turistov a milovníkov histórie.
Ako to už pri starých hradoch býva, ani Čierny hrad sa nezaobišiel bez povestí. Jedna z nich hovorí o poklade ukrytom v hradnom podzemí, ktorý dodnes stráži duch niekdajšieho hradného pána. Podľa ďalšieho príbehu stojí hrad na mieste, kam sa v minulosti schádzali čarodejnice, aby tu vykonávali svoje tajomné rituály. Či už na podobné príbehy verím, alebo ich beriem len ako súčasť miestneho folklóru, musím uznať, že k atmosfére tohto miesta sa celkom hodia.
Po krátkom objavovaní hradných pozostatkov sa vydávam na cestu späť. Tentokrát si vyberám trochu dobrodružnejšiu možnosť. Namiesto návratu po rovnakej žltej značke skúšam neznačené lesné chodníky a zvážnice. Chcem zistiť, či sa dokážem v spleti lesných ciest pohoria Tribeč bez problémov zorientovať. Občas sa treba rozhodnúť, ktorým smerom pokračovať, no zatiaľ sa mi darí držať správny smer. A keďže práve čítate tieto riadky, môžem prezradiť, že som sa nestratila.
A či som videla aj nejakú zver? Áno, našťastie len na strome.
Výlet na Čierny hrad síce neponúka pohľad na veľkolepú hradnú zrúcaninu, no má úplne iné prednosti. Príjemná lesná trasa, jesenná príroda, zaujímavá história, tajomné legendy a pokojné prostredie robia z tohto miesta pekný tip na kratšiu turistiku v pohorí Tribeč.
Ak hľadám nenáročný výlet, pri ktorom nemusím prekonávať veľké prevýšenia ani tráviť celý deň na nohách, Čierny hrad je príjemnou voľbou. A možno práve jeho nenápadnosť je tým, čo ma na ňom baví najviac. Nie vždy totiž musím objaviť veľkolepú pamiatku, aby som si z výletu odniesla pekný zážitok. Niekedy stačí lesná cesta, pár kamenných pozostatkov a trocha tajomstva ukrytého medzi stromami.







