Na jej vrchole sa stretáva niekoľko turistických trás. Vedie tadiaľ Cesta hrdinov SNP, Veľkofatranská magistrála a modro značený turistický chodník smerujúci cez Majerovu skalu do Starých Hôr. Krížna tak nie je iba cieľom výstupu, ale aj významnou križovatkou turistických chodníkov.
Na prvý pohľad môže pôsobiť ako pokojný hôľny vrchol. Najmä v zimnom období však ukazuje aj svoju odvrátenú tvár. Severovýchodné svahy pokryté súvislým porastom kosodreviny patria medzi silne lavínové terény.
Krížna, ale krásna aj nebezpečná História tohto územia je spojená aj s tragickými lavínami. Najväčšia tragédia sa odohrala v roku 1924, keď lavína zasiahla horskú osadu Rybô pri Starých Horách. Zahynulo až 18 ľudí a táto udalosť sa zapísala do histórie ako jedna z najtragickejších lavínových udalostí.
Ani v novšej dobe nebezpečenstvo nezmizlo. V roku 2024 prišiel pod lavínou v tejto oblasti o život 66-ročný skialpinista. Lavíny tu však v minulosti spôsobili aj ďalšie škody, našťastie bez ďalších strát na ľudských životoch.
Aj preto treba pri plánovaní výstupu myslieť na to, že Krížna nie je iba príjemná vyhliadková hora. V zime si jej svahy vyžadujú rešpekt a vhodné podmienky.
Na Krížnu vedú turistické chodníky z viacerých smerov. Či už sa vyberieme z Tureckej, ktorá ponúka jednu z kratších možností, alebo zo Starých Hôr, rozhodne nejde o prechádzkové trasy. Prevýšenie pri týchto výstupoch presahuje 1000 metrov a túra si preto vyžaduje dobrú kondíciu.
Existuje však aj pohodlnejšia možnosť Ak si chceme vychutnať krásu okolia bez náročného celodenného výstupu, existuje aj jednoduchšia alternatíva. Počas víkendov sa dá k horskému hotelu Kráľova studňa dostať autobusovým spojom z Banskej Bystrice.
Druhou možnosťou je individuálna doprava. Túto variantu som si zvolila aj ja. Autom sa dá dostať až k horskému hotelu Kráľova studňa, pričom pred vjazdom do Zalámanej doliny je potrebné zaplatiť parkovné.
Samotná cesta však rozhodne nie je klasickou asfaltovou komunikáciou. Lesná cesta je pomerne úzka, miestami sa na nej nachádzajú výmole, kamene či vystupujúce skaly. Ak sa sem vyberiete vlastným autom, určite oceníte vozidlo s vyšším podvozkom. Počas jazdy treba byť pozorný a sledovať cestu pred sebou prakticky neustále.
Horský hotel Kráľova studňa má celoročnú prevádzku a svoju históriu začal písať už v roku 1957. V roku 2007 prešiel rekonštrukciou. Dnes poskytuje nielen ubytovanie v rôznych štandardoch, ale aj reštauračné služby. Pre mňa sa však tentoraz stal najmä východiskovým bodom na kratší výstup na Krížnu.
Od hotela vyrážam po červeno značenom chodníku, ktorý je súčasťou Cesty hrdinov SNP. Na vrchol Krížnej je to približne 3,9 kilometra a prevýšenie dosahuje okolo 300 metrov. V porovnaní s výstupmi z Tureckej či Starých Hôr ide o podstatne príjemnejšiu variantu.
Táto skrátená verzia výstupu môže byť vhodná aj pre tých, ktorí si netrúfajú na dlhé a kondične náročné túry, no napriek tomu by si radi vychutnali atmosféru vysokohorského prostredia Veľkej Fatry.
Výhľady z chodníka.
Cesta na vrchol je výhľadová prakticky od začiatku. Človek nemusí čakať až na samotný vrchol, aby sa mu začali otvárať panorámy. Počas stúpania sa postupne objavujú ďalšie končiare Veľkej Fatry a pri dobrej viditeľnosti môžeme pozorovať aj vzdialenejšie pohoria.
Červeno značený chodník prechádza aj v blízkosti Kráľovej skaly a prameňa. Tentoraz ich však míňam bez dlhšieho zastavenia. Nechávam si ich na cestu späť.
Výhľadom z trasy na Krížnu nechýba Malá Fatra, Chočské vrchy, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Západné Tatry či Nízke Tatry. Každým ďalším krokom sa pohľad mení a práve v tom je čaro tejto trasy.
Výstup pokračuje a krajina sa postupne viac otvára. Les ustupuje a charakter okolitej krajiny čoraz viac pripomína typický hôľny svet Veľkej Fatry. Trasa tak nepôsobí jednotvárne a výhľady sa stávajú prirodzenou súčasťou samotného výstupu. Už v diaľke vidieť vrchol Krížnej a tiež pasúci sa dobytok na horskej lúke.
Čím bližšie som k vrcholu, tým viac mám pocit, že cieľ už nie je ďaleko. Ale zdanie občas klame a ešte treba zdolať dva kopčeky kým príde ten pravý vrchol, Krížna.
Ale vrchol je už naozaj na dosah. Na vrchole Krížnej stojí vojenský objekt spojovej služby s vysielačmi. Pri objekte sa nachádza upozornenie, že sa nemá fotografovať.
Trochu paradoxne však vrcholový smerovník stojí tak, že pri fotografovaní pri ňom sa vojenskému objektu prakticky nedá vyhnúť. Človek tak musí pri fotografovaní rešpektovať upozornenie a zároveň si dávať pozor, čo sa dostane do záberu dá sa to? No celkom nedá.
Samotný vrchol však ponúka dostatok priestoru na to, aby si človek mohol vychutnať okolitú krajinu. Po výstupe prichádza zaslúžený oddych a najmä panoráma, ktorá je odmenou za každý jeden vystúpaný meter.
Výhľady
Na spiatočnej ceste sa vraciam rovnakým smerom ku Kráľovej studni, no tentoraz si trasu spestrujem odbočením na žlto značený chodník vedúci pod Kráľovu skalu.
Práve tu sa dostávam aj k prameňu, ktorý som si nechala na návrat. Voda z neho slúži nielen ľuďom, ale zásobuje vodou aj žľaby určené pre dobytok.
Po chvíli oddychu pokračujem ďalej. Výlet na Krížnu z Kráľovej studne tak nemusí byť veľkou turistickou výzvou. Stačí si zvoliť vhodný nástupný bod a človek sa môže dostať do prostredia hlavného hrebeňa Veľkej Fatry bez toho, aby musel absolvovať viac ako tisícmetrové prevýšenie.
Krížna však aj napriek tejto jednoduchšej možnosti zostáva horou, ku ktorej treba pristupovať s rešpektom. V lete ponúka otvorené lúky, príjemné putovanie a široké panorámy, v zime sa však jej svahy môžu zmeniť na nebezpečný lavínový terén.
A možno práve táto kontrastnosť robí Krížnu takou zaujímavou. Je krásna, otvorená a dostupná z viacerých smerov, no zároveň pripomína, že hory nemožno nikdy brať na ľahkú váhu.
