Hustá sieť značených, náučných aj neznačených chodníkov umožňuje naplánovať si výlet presne podľa času, kondície či chuti. Práve táto rozmanitosť ma tentoraz zlákala spojiť všetky typy trás do jedného okruhu a prejsť miesta, ktoré ma vždy priťahovali, objavovať ich stále znova a zakaždým trochu inak.
Vyrazila som z križovatky ulíc Turistická a Podhájska, kde sa pod lesom nachádza malé parkovisko a turistický smerovník.
Začiatok vedie po značenom chodníku, ktorý sa hneď mierne dvíha. Po chvíli som však odbočila na neznačenú trasu smerom k Veľkej bielej skale. Chodník bol kamenistý, miestami zasnežený a pokrytý lístím, takže si pýtal pomalšie tempo a väčšiu pozornosť.
Zatiaľ čo na značenom chodníku bolo vidieť stopy po turistoch, na tejto cestičke ma viedli len drobné stopy lesnej zveri. Práve tento kontrast mám na podobných miestach rada to ticho, pokoj a pocit, že som tu len ja a les.
Veľká biela skala je jednou z mnohých kremencových skál v pohorí Tríbeč, no od ostatných sa odlišuje svojou svetlou, takmer bielou farbou. Skalné bloky a previsy pôsobia mohutne a zároveň divoko. Z vrchu sa otvára výhľad na Nitru a jej okolie. Aj keď počasie tentoraz neprialo ostrým výhľadom, bolo zrejmé, aké rozľahlé je mesto podo mnou. Skala je obľúbeným miestom lezcov, no mne stačilo len postáť, nadýchnuť sa a vychutnať si chvíľu pokoja.
Veľká biela skala a výhľady
Z Veľkej bielej skaly som pokračovala ďalej, najprv po neznačenom, neskôr po značenom chodníku smerom k Pyramíde.
Pyramída, tento predvrchol Zobora je známy nielen výhľadmi, ale aj vysokou telekomunikačnou vežou, ktorá je viditeľná už z diaľky. Pred ňou stojí zvyšok miléniového stĺpa, tichá pripomienka histórie, ktorá tu zanechala svoje stopy. Zaujímavé je aj to, že do roku 1967 sem premávala lanovka, dnes z nej zostala už len vrchná stanica. Pod skalami Pyramídy sa nachádza ferrata, ktorá dodáva tomuto miestu trochu adrenalínovej atmosféry.
Pyramída a výhľady na Nitru a okolie
Chodník na Zobor najprv klesá, aby sa neskôr opäť poriadne zdvihla.
Vrchol Zobora leží v nadmorskej výške 588 metrov a jeho okolie dýcha históriou. Zoborské vrchy mali už v dávnej minulosti významnú strategickú úlohu. Ťažko dostupný terén umožňoval účinnú obranu a územie bolo osídlené už v praveku. Na Zobore stálo opevnené hradisko s mohutnými valmi, obývané od neskorej doby bronzovej až po staršiu dobu železnú. Valy vysoké miestami až sedem metrov a dlhé približne dva kilometre obopínajú temená vrchov Pyramída a Zobor na ploche okolo 15 hektárov. Keď človek kráča popri týchto starých valoch, je ľahké predstaviť si, aký strategický význam muselo mať toto miesto v minulosti.
Na vrcholových skalách Zobora rastú zvláštne tvarované ihličnany a výhľady sú tu o niečo skromnejšie než z Pyramídy. Aj tak má Zobor svoje čaro, pokojné, tiché a trochu tajomné.
Zobor a výhľady zo Zobora
Cestu späť volím opäť inak, po časti náučného chodníka, ktorý vedie k východnej bráne hradiska, a zasneženými lesnými cestami sa vraciam k parkovisku. Tento okruh mi opäť pripomenul, aké bohaté a rozmanité sú Zoborské vrchy. Na relatívne malom území ponúkajú spojenie prírody, histórie aj výhľadov, ktoré stoja za to objavovať v každom ročnom období.
