Aj ja mám dnes dovolenku, teda obrazne, od povinností. A tak si dovolím len tak sa túlať, ísť z nohy na nohu, nikam sa neponáhľať a s obdivom sa obzerať po nádhere Malej Fatry.
Chodník na Chleb vedie chvíľami kosodrevinou, chvíľami otvoreným priestranstvom. Slnko poriadne hreje, no výhľady stoja za každú kvapku potu. Okolitá krajina pôsobí, akoby si priam pýtala zastavenie a fotografiu.
Chleb s nadmorskou výškou 1 645,6 metra je tretím najvyšším vrcholom Malej Fatry. Od Veľkého Kriváňa ho oddeľuje Snilovské sedlo a na jeho vrchole sa rozprestiera rovnomenná Národná prírodná rezervácia Chleb.
Po zvážení času a svojich možností som sa rozhodla zostúpiť ešte na Chatu pod Chlebom. Chodník je príjemný a predstava veľkej vychladenej kofoly ma hnala dolu takmer sama. Lenže po príchode ma čakalo malé vytriezvenie, množstvo smädných turistov bolo dôkazom, že podobný nápad malo v tento horúci deň oveľa viac ľudí.
Zas som tým kvetom cestou neodolala.
Že som si nedala na chate kofolu? Nevadí. Aj samotná cesta, výhľady a chvíle strávené len tak v horách boli dostatočnou odmenou. Veď presne o tom sú moje túlačky, trochu sa flákať, veľa sa kochať a odniesť si domov pár krásnych zážitkov aj fotografií.
