Len tak sa túlať, vnímať krásu hôr a zastaviť sa pri miestach, ktoré si zaslúžia pozornosť.
Voľba padla na Krivánsku Malú Fatru. Tentoraz však nešlo o kilometre ani o prekonávanie vlastných limitov. Chcela som si jednoducho užiť deň v horách a pozerať sa okolo seba.
Z Vrátnej doliny chodí do Snilovského sedla kabínková lanovka, ktorá príjemne uľahčí začiatok túry. Od hornej stanice je to na Veľký Kriváň niečo cez kilometer. Trasa síce vedie do kopca, no prevýšenie nie je nijako extrémne a odmenou sú nádherné výhľady už počas samotného výstupu.
Horské lúky boli rozkvitnuté a farby prírody v kontraste s majestátnymi kopcami vytvárali množstvo krásnych fotografických zastavení. Človek má miestami chuť jednoducho položiť fotoaparát, sadnúť si do trávy a len pozorovať krajinu.
Môj fotoaparát ako keby stále priťahovali neďaleké Rozsutce, uvažujem nad nimi do budúcna, už som tam dávnejšie nebola.
Na vrchole Veľkého Kriváňa, ktorý so svojimi 1708 metrami predstavuje najvyšší vrch Krivánskej časti Malej Fatry, som si dopriala krátku zastávku. Vietor, široké horské panorámy a pocit priestoru človeku opäť pripomenú, aké krásne je len tak byť v prírode.
Potom už nasledoval návrat. Tentoraz však pohľad smeroval na opačnú stranu, k majestátnemu Chlebu. A práve takéto chvíle sú dôvodom, prečo sa oplatí občas nikam sa neponáhľať. Len kráčať, obdivovať, fotografovať a nechať hory, aby rozprávali vlastným jazykom.
