Dnešná doba je uponáhľaná a vyvoláva samé stresové situácie. O to dôležitejšie sú úprimné vzťahy, založené na vzájomnej dôvere. Každý vzťah na začiatku býva otvorený, má iskru, má štýl. Po čase tá iskra opadne a pokiaľ si človek nedá pozor, tak na miesto zápalu hľadania toho pekného a rozvíjania toho čarovného začne vidieť v tom druhom len samé zlé veci. Keď sa preklopí vzťah, či už v súkromí alebo v práci, do stavu monotónnosti, do stavu nudnosti a stereotypu, tak si jeden na druhom viac začína všímať tie negatívne veci a tie pozitívne začne prehliadať. Partner môže spraviť 20 pozitívnych a pekných vecí ( uprace, pohladí, pochváli, nakúpi, navarí, postará sa o deti,.... ), no spraví jednu jedinú zlú vec v danom dni a zrazu je všetko zlé a zrazu sa nájde dôvod, prečo to celé nefunguje. A pritom stačí tak málo - neodkladať zbytočne nahromadenú negatívnu energiu v sebe a úprimne sa vždy o všetkom porozprávať. Povedať jeden druhému čo sa mi nepáči na danej veci, ako by sa dala daná negatívna vec spraviť inak, dať možnosť vysvetliť druhej strane, prečo a z akých dôvodov danú vec spravil tak ako ju spravil a veľakrát sa zrazu stane to, že to čo jeden vidí ako negatívnu vec, tak ten druhý ju bral ako vysoko pozitívnu a empatickú vec, len sa na to pozrel zo zlého uhľa pohľadu, alebo príde na to, že síce spravil pozitívnu vec ale v nesprávnom čase. A keď si po takejto diskusii obidvaja uvedomia čo, prečo a z akých dôvodov, zrazu majú úplne iný uhol pohľadu a vedia sa na seba znova usmiať a ísť ďalej. Dôležité je ale neodkladať riešenia ,,negatívnych´´ záležitostí na neskôr - lebo neskôr sa to už väčšinou nerieši (však hádam to nebudem teraz vyťahovať , keď sme si práve sadli k telke a ideme pozerať romantický film - prejdem to s ním/s ňou zajtra, ...) a postupne sa to hromadí až to príde do stavu, že sa začnú prehliadať tie pekné veci a registrujeme už len tie negatívne veci a pri ich uvedomení začíname slovom ,,ZASE´´.
A pritom sa to dá zvládnuť úplne jednoducho - stačí komunikovať, komunikovať a komunikovať. A samozrejme komunikovať neznamená veľa rozprávať, ale aj veľa a aktívne počúvať a pokiaľ sa mi niečo nepáči, tak na to poukázať a spýtať sa, či som danú vec správne pochopil, či naozaj bola myslená tak, ako som ju pochopil a vyjadriť k tomu svoj názor. Vďaka tomu sa na tú istú vec dokážeme pozrieť z toho istého uhla pohľadu - čo je veľmi dôležité. ;-)