Tento pre Slovensko možný nepriaznivý zlom nielen v politike sa komparatívne pripravoval už od samotného vzniku protikorupčnej vlády (od marca 2020), Teda hneď od zániku fico-vlád, ich následne stíhanej kamarily „našich ľudí“. Vyše desaťročie netrestaných korupčných kriminálnikov vo všetkých oblastiach verejného života.
V tomto ich panoptiku „pestro rozmanitých“ vzťahov a rôznych materiálne osobných záujmov sa dajú ešte očakávať všelijaké prekvapenia a udalosti neznámeho dosahu a významu. Preto už v tento utorok by mohla v parlamente celá korupčná opozícia i s oligarchiou jasať z víťazstva.
Konečne si až teraz zabezpečila nedávnou zradou SaS (Sulíka), ktorá strana hanebne a nedôvodne opustila koaličnú vládu a tým ju možno potopila aj s jej v NR SR schváleným protikorupčným programom.
Ak by sa Richard Sulík nepodujal v spojenectve s Pellegrinim, Ficom a fašistami povaliť vládu tak by ju naďalej podporoval v protikorupčných smeroch a krokoch. Keďže so zostávajúcim tretím partnerom už okyptenej trojky Borisom Kollárom sa vláde veľmi ťažko a vždy kompromisne dajú v niečom účinnom vôbec realizovať.
Nevyspytateľný populistický hrobár už troch vlád, falošne skrytý asociál, možný ochranca „strednej sociálnej skupiny občanov, ale predovšetkým záujmov oligarchov, sa tak nakoniec sám usvedčil, prečo najskôr vystúpil z koaličnej rady (vraj „dôvodom“ bol bývalý kamarát Matovič) a potom aj zo samotnej koalície.
Tieto moje tvrdenia potvrdil aj slušný a rozhľadený politológ, ešte „včera“ štátny tajomník ministerstva zahraničia. Ako disciplinovaný straník, pán Klus, dve deštrukčné nástrahy Sulíka pre predčasný koniec súčasnej vlády ešte s nevôľou strpel. Napriek tomu, že prišiel o vysokú lukratívnu funkciu.
Tretí podraz svojho šéfa, spoločný návrh do Národnej rady s odnožou Smero- Hlasu, na likvidáciu vlády však už nestrpel. A tak takejto strane dal bez útokov a zdôvodnenia verejnosti zbohom. Konal tak z princípu pre dôvodnú občiansku obavu následnej destabilizácie nášho štátu a demokracie..
Celkom inak, kultivovane a odlišne konal, než konali „prebehlíci“ zo strany Za ľudí a OĽaNO predseda výboru NR SR pre bezpečnosť a armádu do SaS(ky) či Sme rodina. Keď následne ohovárali aj nevyberane osočovali strany, v ktorých získali poslanecké mandáty a zradili svojich voličov.
Takisto zradili , až keď sa začala potápať ich loď preferencií ako nedávna politická elita korupcie. Tak ako dnes zamaskovaný Hlas Smeru, pilier budúcej vlády. Médiami v službách oligarchov privilegovanej, nekritizovanej a v televíznych štúdiách najčastejšie klamajúcej strany.
Teda práve tej, ktorá v riadnych demokratických voľbách sa môže pochváliť len 11-timi mandátmi. A v ktorej podľa oficiálneho prieskumu až 45-percent priaznivcov túži po sociálnych istotách „blahobytu“ za komunistov. Nech žije „nová slovenská demokracia“ a jej obyčaje výkladu a vzoru!
Nuž, čo sa dá robiť. Len čakať ako dopadne v utorok hlasovanie v parlamente. Pre koho dobre a koho zle. Politológovia, opoziční politici a novinári rátajú s výsledkom 50: 50, alebo tesné víťazstvo opozičného návrhu. Ja však očakávam nepatrný opak, drobnú zmenu, keď typujem 55:45 v prospech zotrvania vlády.
Pochybujem, že sa v pléne nenájde minimálne polovica slušnejších poslancov, ktorým ešte celkom neodišla pamäť a uvedomia si svoju zodpovednosť, vážne dôsledky z provizória a možné riziká, ak vláda padne. Myslím si, že v SaS(ke) to už proti Sulíkovi vrie na bode varu, Takže sa domnievam, že aspoň dvaja z poslancov náhle a vážne ochorejú a tým sa nezúčastnia pohrebu vlády.
Rovnako sa dá čakať, že Róbert Fico, ktorému Peter Pellegrini dráždi až k nevoľnosti žalúdok, iniciatívne podporí, aby skalp vlády získal nenávidený konkurent, zradca a možný budúci premiér. Ten kráča oveľa cieľavedomejšie a rozhodnejšie k autokratickej moci než ten s príliš ohybnou chrbticou. Napokon to vždy Slovákom viacej imponovalo. Stačí si pripomenúť iného obdivovaného „alfasamca“ Mečiara.
Takže nevylučujem, ak by sa tiež dvaja poslanci Smeru zabudli „doma“. Pád vlády bez reality predčasných volieb vôbec nehrá do aktuálnych karát trojnásobného a chorobne ctižiadostivého premiéra. Lebo práve neúspech hlasovania by vylepšil postavenie a prestíž Fica, no najmä Kollára.