Dosvedčuje to predovšetkým súčasný právny stav v štáte. Keď parlament stráca nevyhnutnú kontrolu nad vládou, pričom je skôr jej spolupáchateľom vážnych chýb v zákonoch, tichým svedkom jej nečinnosti riešiť aktuálne problémy spoločnosti, prejavov nebezpečnej pomsty, zloby, skepsy a účelového vyvolávania strachu . Súčasná vláda, jej bezradnosť, chaos, nekompetentnosť či prax permanentných lži a podvádzania, javí sa mi už ako hazardný hráč rulety či pokru, čo už nemá čo stratiť, keďže takmer všetko prehral, čím kedysi klamal verejnosť a víťazil. Takže už riskuje len hrou moci a sily VABANK, pričom nehľadí ani na životné záujmy občanov, ako sú princípy demokracie, slobody či bezpečnosti štátu. A to z dôvodu, aby si zachránil v dnešnom svete rozkvetu násilia moci, sily a lží akýmkoľvek (i nezákonným) spôsobom svoju ohrozenú osobnú existenciu.
Nedovolil by som si až tak kriticky a bez konkrétností viniť našu korupčnú a nekompetentnú vládu legislatívnych či iných omylov a podvodov. Ide však o môj názor a dôvod pre takúto ostrú kritiku vlády, ktorú následne v ďalšom blogu doložím objektívnymi a presvedčivými článkami z denníka SME alebo zo serióznych týždenníkov s politickým obsahom. Správy a politické besedy celoplošných televízií (v rukách oligarchov) za IV. Fico vlády už neberiem vážne. Pozerám ich iba výnimočne, pretože mi vyvolávajú nevoľnosť v žalúdku. Objektívnemu divákovi postačí zoznam, kto dnes, aké skompromitované lživé figúry a individuá okupujú televízne obrazovky. Napríklad hosť nedávnej besedy TA3 z Prahy (skúsený politik Vondra) nevydržal počúvať vulgárnosti a bludy besedujúceho Blahu zo Smeru a predčasne odišiel zo štúdia.
Iste by bolo zaujímavé porovnať dobu vlády Mečiara s dnešnou érou Ficokracie, ale by to bolo príliš náročné a málo efektívne. Uvediem však jeden konkrétny príklad z tých čias, akú vtedy škodu spôsobila deformovaná Mečiarova politika slovenskému strojárenstvu po roku 1989. Ide aj o varovanie, do akej reálnej pohromy smeruje dnešná mátožná politika Ficovej vlády, ktorá bez pochýb vykročila oboma nohami na GRÉCKU CESTU finančného bankrotu a celospoločenskej krízy.
Možno by som zažil menej sklamania aj rozčarovania a viac šťastných dní, ak by som si staval skromnejšie ciele a primeranejšie plány ku svojím skromným možnostiam. Kladiem si teda otázku, či to všetko stálo za toľké úsilie, odriekanie a námahu, keďže moje životné projekty (Slobodný piatok a Slovak Gold) dnes dokráčali potichu do zabudnutia. Iba ťažko sa mi na to odpovedá. Lenže tam, kde vládne opatrnosť, pohodlnosť a vypočítavosť, kde chýba odvaha, fantázia a rozlet, zvykne byť len šedá priemernosť. Treba však dodať, že nič rýchlejšie nestarne ako na včerajší úspech a sláva. Veď málokto si aj z vtedajšej doby ešte spomenie na Slobodný piatok a Slovak Gold. Hoci ich časová čiara od dneška nie je ani štvrťstoročie. Preto materialisti a ich početní ctitelia považujú za skutočný úspech len veľký majetok. Ten, ktorý často plodí závisť, lož, korupciu, krádeže, nenávisť aj násilie.
Najviac ma vždy zabolel neúspech, pri ktorom som pevne veril v úspech. Ete neexistovala štátna organizácia na podporu exportu SARIO, keď Nadácia Slovak Gold začiatkom roka 1996 pripravila veľmi prácnu a náročnú aktivitu na pomoc živoriacemu slovenskému strojárstvu a exportu. V kritickej situácii, keď štát zaspal, javil sa daný zámer zmysluplným i prospešným, a čo je podstatné, so zreteľom na zvolený prístup aj reálnym krokom. Pre tento rozsiahly zámer som získal vhodných spojencov, odborných garantov a solídnych partnerov – štatutára Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ÚNMS) Ľubomíra Šuteka a riaditeľa Technického skúšobného ústavu v Piešťanoch Ivana Cvengroša. Títo kvalifikovaní a schopní manažéri spolupracovali s Nadáciou už od jej vzniku, teda ešte prv, kým sa spustilo toto proexportné úsilie.
Práve Ľubomír Šutek bol v odbore technických noriem a merania kvality produktov uznávanou kapacitou aj v zahraničí. Jeho prístup a podpora v novom zámere NSG ma len utvrdili, že náš plán revitalizácie nášho strojárstva je reálny a realizovateľný. On ešte dávno pred odchodom do dôchodku zabezpečil pre významný slovenský štátny úrad značný zahraničný kredit. Ale čo Šutek budoval dlhé roky, to potom za éry jeho politicky vymenovaných nástupcov systematicky upadalo pre neodbornosť, neschopnosť a možno i korupciu do šedej priemernosti. Takých „svojich ľudí“ si strčila každá vláda do tohto veľmi významného odborného úradu ako svojich „odborníkov“. Takže postupne toto významné celoštátne pracovisko stratilo svoj predošlý lesk.
Noví mocipáni éry za Mečiara nepochopili to, čo si na konci vládnutia už uvedomili i komunisti, že precízne štátne normy, meradlá a iné kontrolné technické prostriedky sú pre chod hospodárstva prvoradé. Pre šéfovanie nad týmito výsostne odbornými činnosťami by mal preto platiť pre všetkých straníkov „zákaz s výstrahou“!
Pri realizácii tohto veľkého projektu NSG som ako prvý krok nadviazal kontakt s Ministerstvom zahraničných vecí SR, aby mi poskytlo adresy na obchodných radcov veľvyslanectiev SR nami vybraných krajín. Od nich sme potom získali i adresy odporučených potenciálnych investorov do nášho strojárstva z Čiech, Rakúska, Nemecka, Francúzska, Belgicka a Veľkej Británie. Vyselektovali sme vyše štyristo potenciálnych investorov, oslovili ich a pozvali do kúpeľného mesta Piešťan, kde sme chceli toto náročné podujatie uskutočniť. Celú jeho prípravu sme museli rozbehnúť súbežne, aby sa stihol dopredu stanovený termín. Rátal som, že na Slovensko pricestuje aspoň šesťdesiat z pozvaných subjektov. Teda o niečo viac, než bolo ešte u nás životaschopných strojárskych firiem.
Projekt nadchol aj banky, ktoré by z revitalizácie strojárstva profitovali. Preto mienili uhradiť náklady na túto i finančne náročnú akciu. Pre zahraničných hostí sme zabezpečili na tri dni vhodné ubytovanie, široký odborný program a v čase voľna bohaté spestrenie pobytu. Pre hlavnú časť podujatia vyhovovali rekonštruované nové priestory Technického skúšobného ústavu s primeraným technickým vybavením. Pripravili sme semináre, obrazové prezentácie jednotlivých firiem a iné doplňujúce pozitívne obrazy o Slovensku. Do Piešťan sa prihlásilo vyše štyridsať v strojárstve ešte fungujúcich slovenských firiem, ktoré mali pre zahraničných investorov pripraviť aj fyzickú výstavu svojich exponátov.
Počas štrnásťročného pôsobenia v Nadácii Slovak Gold som zažil práve pri tomto precízne pripravenom podujatí najväčšie sklamanie a rozčarovanie. Z vyše štyristo oslovených zahraničných subjektov sa prihlásili len ôsmi potenciálni investori, ochotní k nám pricestovať. Nezostalo mi iné ako akciu narýchlo zrušiť. Príčinou neúspechu bola práve skepsa, ktorá sa po Európe šírila za Mečiarovej vlády pre jej účelové zásahy do ekonomiky, pre politickú nestabilitu a podporu takzvanej „domácej podnikateľskej vrstvy“, grupujúcej sa z nekvalifikovaných aktérov a kvalifikovaných zlodejov. Práve tieto chýry zmarili dôkladne pripravované najvýznamnejšie podujatie našej Nadácie za jej existencie. O čo sa človek príliš snaží, čomu pevne verí, to mu zvyčajne ujde.
Napriek všetkému, čo sa mi dobré či zlé v NSG prihodilo, môžem bez zveličenia konštatovať, že Slovak Gold bol výnimočným, nanajvýš prospešným, úspešným aj perspektívnym projektom. Na rozdiel od NSG mal partnerský Czech Made veľkú podporu českej vlády, pôsobil v oveľa konsolidovanejšom podnikateľskom prostredí a vo výkonnejšom hospodárstve. Mal tiež k dispozícii omnoho väčší trh než slovenský, ale napriek tomu Slovak Gold partnera z Čiech výrazne prevýšil. A hoci český systém mal na prosperitu neporovnateľne lepšie podmienky ako NSG, zanikol dávno pred „Slovenským zlatom“. Ten náš ho prežil o dlhé roky v dobrej kondícii. Iba málokedy sa prihodí, že by Slováci tromfli vo významnej veci českých bratov, od ktorých sa sprvu väčšinou učili.
(Kritická konkretizácia prvej časti tohto blogu bude zverejnená až v jeho časti druhej. Tá bude časovo publikovaná v rámci možností fyzickej kondície 90-ročného autora blogu.)
