Táto stručná krátka správa na monitore počítača ma šokovala. Pričom som pochyboval, že by mal nejaký hecker vôbec záujem „ukradnúť“ komentáre a články, ktoré som publikoval na blogu SME vyše dvesto. Takže toto prekvapivé avízo som považoval skôr za nereálne.
Preto som hneď zavolal k počítaču svojho vnuka, ktorý študuje v 4. ročníku informatiku (z toho dva semestre študoval v Nemecku), aby mi pomohol túto zrejme technickú chybu odstrániť. On mi poradil, aby som skúsil odísť z internetu a znova klikol na blog SME.
Následne sa mi po jednom kliknutí otvoril. Ale tento záhadný až podozrivý „jav“, jeho výskyt, mi vnuk nevedel vysvetliť. Dokonca mi ho potom konkrétne neobjasnil ani môj operátor internetu.
Vylučujem však, že by mohli byť moje blogy politicky zaujímavé na „heknutie“ napríklad pre SIS(ku), SmeroHlas či oligarchický a iný subjekt. Predpokladám, že zrejme šlo o výnimočnú, technicky vážnu chybu v systéme SME a nie v systéme internetu.
Ale tú by mi mal objasniť práve pán administrátor, aby sa vylúčila interpretácia, že mi chcel škodiť a sťažiť blogovanie ako kriticky problémovému blogerovi. Pretože mám celý rad poznatkov, že moje blogy majú omnoho väčšiu skutočnú čítanosť, aká sa už dlhodobo objavuje v jej číslach u konkrétnych ukazovateľoch blogu SME.
Ak ma pán administrátor neprinúti, aby som na jeho šikanu, diskrimináciu či trestanie adekvátne musel reagovať, tak potom nemám žiaden záujem pokračovať v jeho kritike a vytvárať mu nejaké problémy. Lebo práve on má v rukách možnosť ukončiť tento spoločný spor.
Ak by však siahol na najkrajnejší môj postih, keď by mi znemožnil ďalej publikovať na blogu SME, čo mu už „odporúčajú“ v diskusiách na mojich blogoch jeho priatelia a obhajcovia anonymovia. Išlo by o zásah zamedzenia slobody prejavu a očividnú cenzúru. Pretože dôvodnou kritikou som v ničom neporušil Etický kódex blogera, ktorí vulgarizmami často porušujú práve moji kritici z anonymity.
Potom by sa nemal hnevať, ak by som musel na takú cenzúru primerane reagovať. Nevylučujem však, že sa možno už vykonáva „odborná analýza“ mojich blogov, či by sa dal bez rizika tento radikálny a represívny krok nejako predsa zdôvodniť.
Možno práve takýto scenár by mohol aj súvisieť so záhadným „heknutím“ mojich vyše dvesto uverejnených článkov. Lebo uvažujem, že ak to nespôsobila krátka vážna chyba v technike, tak čo potom a kto mal pre to dôvod? Veď len tak bezdôvodne sa nemohla na monitore počítača blogera objaviť také vážne „avízo“ o krádeži jeho zverejnených blogov.