Nesystémový systém manipuluje výsledky blogu
Ani dokončenie článku o básnikovi Válkovi nemalo byť zverejnené včas, ale až neskôr v septembri. Čo je absurdný poznatok.
Z dôvodu, že príliš často kritizujem pána administrátora za manipuláciu čítania mojich blogov (teda za ich technickú cenzúru) ma neraz nazvali moji kritickí diskutéri a jeho obhajcovia urážlivo: plačko, paranoik či duševne chorý bloger. Taký, ktorému o nič nejde len o počty čitateľov. Už som chcel „podľa“ ich rady navštíviť psychiatra.
Pýtam sa ich, čo povedia na to, že keď som chcel 4. 8. o 21.30 h. zverejniť až po polnoci dokončenie môjho článku: „Bol či nebol básnik Válek slušný komunista?“, tak mi systém automaticky určil termín zverejnenia blogu o mesiac neskôr až 5 9.2022, než som v príprave zadal. Teda nie presne tak, ako som pripravil a stanovil na publikovanie dátumom 5.8.2022 o 00.35 hod.
Veď bloger si sám môže určiť len čas publikovania svojho článku výlučne iba v konkrétny deň a hodinu. Ale nie mesiac a rok, čo už zariaďuje zaňho systém. Pri mojom veku a malej skúsenosti s počítačovou technikou bol som z toho celkom bezradný. Keďže pri veľakrát opakovaných úkonoch na zverejnenie článku o Válkovi stále strašil dátum až o mesiac neskôr – september (9).
Temer dve hodiny som hľadal možné riešenie, a obával sa, že sa mi môže tento článok zmazať a musel ho tak napísať znova. Ani neviem, akým spôsobom sa mi nakoniec pošťastilo určiť uňho na publikovanie správny mesiac august. Keďže zrejme ide o výskyt unikátu v blogovaní, tak som si blog so septembrovým dátumom „odložil“ v systéme publikovaných mojich článkov ako koncept blogu v pamäti počítača.
Nemilé prekvapenia ma potom ešte čakali. Pri zisťovaní, či má druhá časť článku o Válkovi úspech u čitateľov, som to na blogu zisťoval, pričom zistil nasledovné vážne nezrovnalosti:
V deň zverejnenia (5.8.) mal blog o 15.hod. počet čítania 1 062–krát a „Páči sa: 11–krát. Ale do polnoci, keď sa blogy čítajú najviac, činil prírastok iba +275-krát (celkovo 1 337–krát). A páčil sa čitateľom 16- krát. Odvtedy až dodnes sa už článok nikomu nepáčil.
V druhý temer celý deň (o 21.40 hod.) dopadol blog ešte oveľa horšie. Pribudlo iba +190 čitateľov (celkovo 1527-krát čítaní). Počet „Páči sa“: 0, predtým 16-krát.
V tretí deň existencie blogu presne o polnoci sa zvýšil jeho počet čítaní o ešte menej – len o 143-krát (1 725-krát spolu). Ale štvrtý deň, keď sa už nečítajú staré blogy, sa zvýšil počet čítania článku o +143 – krát (celkovo 1 871-krát). „Páči sa“ zostalo natrvalo na čísle 16 – krát. A je na ňom až dodnes, keď sa aj na piaty deň blog (na prekvapenie) číta a dosiahol napriek obmedzeniam 1901-krát čítaní.
Keďže tých nelogizmov a nezrovnalostí bolo pri tomto blogu naozaj mnoho, preto som mu venoval veľa času v rôznych hodinách a dní z dôvodu ich odhaliť a demaskovať. Aby som si predovšetkým preveril opodstatnenosť tvrdení kritikov, že čo všetko „môže“ ovplyvniť konečný efekt a znížiť výsledok čítania u každého blogu.
Konkrétne výsledky dôsledne sledovaného môjho blogu počas mnohých dní mi odhalili veľa. O tom, že bol technicky cenzurovaný sa dá ľahko dokázať najmä porovnávaním konkrétnych čísiel jeho čítania v konkrétne sledovanom čase. Tie neklamú a sú presvedčivé v mojich tvrdeniach. Preto som si ich zaznamenával v jednotlivých dňoch a najmä v rôznych hodinách, aby som objektívne zistil, že často boli zmanipulované a podvodne sfalšované.
Predovšetkým sa to ukázalo v číslach , keď bol môj blog doslovne dusený, ale aj v prípadoch, keď nebol, a vtedy dosiahol vysoké čísla čítania. Bolo to v jeho prvý deň od zverejnenia len doobeda. Napríklad o 12.45 hod. mal až 885 – krát čítaní, ale iba o 11 minút (o 12.51 hod.) poskočilo jeho čítanie o 29-krát na číslo 914 – krát.
V systéme SME zrejme funkčne najlepšieho blogu medzi médiami však zarážajú jeho vážne nedostatky. A to vo vytvorených možnostiach manipulácie článkov ľubovoľného blogera zo strany prevádzkovateľa.
Uvediem prvý príklad: Prečo automatika systému neumožní hneď po polnoci zrušiť starú tabuľku „osmičky“ blogov a vytvoriť okamžite novú podľa počtu reálnych čítaní jednotlivých blogov? Veď technicky to nemôže byť žiaden problém, vari áno? Ide o technicky neuveriteľný jav, aby počítač musel aj „vyše polhodiny aj dlhšie“ vyratúvať súčty čítania jednotlivých blogov do exkluzívne0ho výberu SME.
Navyše sa takto zvýhodňuje veľmi malá časť blogov na úkor mnohých i kvalitnejších, ktoré sa do „osmičky“ do polnoci včas nedostali z objektívnych dôvodov. Ide teda o zjavnú diskrimináciu väčšej časti blogerov. Prečo na túto deformáciu ešte nikto z nich nepoukázal?
To všetko je realita, ktorú klamstvami nemožno spochybniť. Samozrejme, že chcem, aby moje články čítalo čo najviac ľudí, o čo ide každému autorovi. Ale čísla pri blogoch nie sú tým hlavným dôvodom na kritiku pána administrátora.
Počas dôsledného sledovania vývoja čítania posledného môjho blogu som zistil aj ďalšie vážne nedostatky elektronického systému SME. Napríklad vôbec nesedeli samotné súčty čítania článku v jednotlivých tabuľkách (stĺpčekoch) ponuky blogov. Až keď sa jeho čítanie technicky celkom zastavilo, tak potom sa počty zjednotili ako kedysi hlasy voličov do „jednotného národného frontu vraj socialistických politických strán“.
Mám aj iné dosť podstatné poznatky z môjho „prieskumu“ nedostatkov v systéme SME, ale spomeniem ten najpodstatnejší. Zistil som, že administrácia znižuje počty čítania mojich blogov aj nasledovným spôsobom. Keď systém sa dá nastaviť aj tak, že kliknutím na „ikonku“ článku sa jeho počet čítania buď zvyšuje, alebo znižuje. Takto nastavením plus či mínus počtu klikov administrácia účinne „reguluje“ počty čítania mojich článkov. Či túto v podstate cenzúru uplatňuje aj u iných blogerov, to som nezisťoval
Diskusní kritici ma zrejme znova označia v lepšom prípade za plačka a v horšom za duševne chorého blogera. Ale už z princípu nemôžem tolerovať podvádzanie, akúkoľvek formu cenzúry a obmedzovania môjho prejavu a názoru. Na rozdiel od iných blogerov zrejme som jediný, ktorého za socializmu postihol zákaz čokoľvek publikovať. O ľahkú formu cenzúry ide v mojom prípade aj dnes. Keď mnohí deformátori demokracie ju síce vo všetkých pádoch skloňujú a formálne nič nezakazujú, ale ju predovšetkým zneužívajú a deformujú. A preto nemôžem mlčať, ani keď sa zrejme nevyhnem osočovaniu.