Pred zlým koncom ma zachránili tri vakcíny

No nákaza mala ľahký priebeh a skoré ukončenie. Začala iba silnou triaškou, nádchou a miernou teplotou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Bez vakcinácie by boli následky nákazy naisto celkom iné. Pre 86-ročného kardiaka  nemohli skončiť inak ako v nemocnici a fatálne zle. Ňou ma nakazil návštevou u mňa nezaočkovaný môj priateľ. V očkovaní covidu údajne „dobre informovaný“ a preto zarytý odporca vakcinácie.

V tejto vážnej veci som s ním však nechcel polemizovať z dôvodu, že pri ostrej polemike by sme sa zrejme po dlhých rokoch rozkmotrili. Takže som si následne vypočul proti vakcináciám jeho „odbornú prednášku“ o jej márnosti a zbytočnosti.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Len dva dni predtým prišiel na e-mailovú adresu manželky od neznámeho odosielateľa  v češtine „mnohovravný e-mail . Až nebezpečný to falzifikát „odborníkov“ proti očkovaniu. Mal tento titulok:

 „Pararelní lékarska komora: media mlčí, musíme to napravit my“.  Aby som takéto podľa mňa bludy ďalej nerozširoval, preto uvediem z textu pre čitateľa iba uvádzajúci informačný citát: „Stŕedeční (17.11. 2021) demonstrace lekářu před ministerstvem covidu (zdravotníctví ) byla v médiách zamlčena. Zdravotníci předali na ministerstvo toto prohlášení:“

Toto ich navonok argumentačné a efektívne vyhlásenie je však presvedčivo aj dôveryhodne napísané. Podpísalo ho až 22 lekárov rôznych odborností, uvedených plným menom.

Ale napriek tomu vyhlásenie protestujúcich odborníkov sa mi javí  dezinformačne a spoločensky nebezpečne ako  účelový dezinformačný falzifikát. Šírený aj u nás a odradzujúci aj občanov Slovenska od očkovania.

Preto sa opodstatnene domnievam, že v prípade otvoreného či skrytého odporu voči vakcinácii už ani tak nejde o nebezpečnú iniciatívu zaslepených odporcov očkovania, ale o špinavú hru niektorých  politikov a „múdrejších ľudí“ ako sú drvivé štatistiky, získané už poznatky o covide a celý odborný svet.. U nás títo pseudopolitici v záujme vlastnej záchrany a znova uchopenia moci  sa prakticky neštítia ničoho, čo by im mohlo pomôcť. Trebárs rozvrátiť štát,  či akéhokoľvek počtu zbytočných obetí na životoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Preto by  dnes malo byť hlavnou  témou každého slušnejšieho a disciplinovaného politika či novinára  upokojovať a spájať spoločnosť. Nie však z osobných dôvodov (najmä pre vlastný populizmus a reklamu) ju zámerne či z hlúposti polarizovať a rozoštvávať. Je to dnes životná otázka prežitia Slovenska pri tejto nevídane veľkej celosvetovej kríze bez zbytočných fatálnych škôd.

Preto každé verejné slovo kritiky by mal každý politik(čka) či novinár(ka) starostlivo zvážiť a svojím zodpovedným konaním prispievať k občianskej súdržnosti a  mobilizácie pre nevyhnutné pozitíva v prospech občanov. Nie prikladať do ohňa olej.

Skryť Vypnúť reklamu

Dosvedčuje to aj naša nedávne smutná minulosť po okupácii vtedajšieho  Československa v auguste 1968. Keď bezbranní občania všetkých  národností a náboženstiev sa u nás pevne a odhodlane spojili do pasívneho odporu proti okupantom s polmiliónovou armádou, vyzbrojenou dvoma tisíckami tankov.

Potom dlhé týždne jej úspešne vzdorovali  Vtedy všetci občania bez rozdielu a animozity boli dôsledne disciplinovaní a súdržní. Takže pod „štafetovou taktovkou“ Československého rozhlasu boli usmerňovaní k neaktívnemu odporu proti okupácii a okupantom.

Poslúchli, o čo ich úpenlivo žiadala v poslednom svojom vyhlásení (pred rozpadom)  zlá komunistická vláda a prezident Svoboda. Dokonca aj ostravskí kriminálnici vyjadrili solidárnosť a verejne vyhlásili v ilegálnom Československom rozhlase, že dokiaľ neodídu z krajiny okupanti, tak dovtedy prestanú kradnúť. To však ešte nevedeli, že bude okupácia trvať celých dvadsať rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

V čase totálneho bezvládia nevznikal žiaden chaos, rabovačky či násilie. Ale vzájomné porozumenie, vnútorný pokoj, odhodlanie a vzdor. Pričom v celom spoločenskom živote vládla disciplína, plynulé zásobovanie občanov a v obchodoch poriadok. Na prekvapenie všade to aj bez komunistickej vlády ako „perpetuum mobile“ fungovalo lepšie než s ňou.

Pričom dnešná realita sa javí ešte krutejšia ako tá po okupácii Rusmi. Preto občianska  polarizácia je teraz o to viacej nebezpečnejšia. Napokon vtedy zahynulo (ak sa nemýlim) asi 128 spoluobčanov, ale dnes toto alarmujúce číslo už dosiahlo 14-tisíc nevinných obetí a bude ešte rýchlo rásť.

Žiaľ, túto osudovú realitu a nevyhnutnú potrebu neformálnej jednoty si dnes vôbec neuvedomujú mnohí totálne nezodpovední politici a novinári, ktorí spoločnosť účelovo rozoštvávajú pre svoj malicherný osobný prospech. Pričom ich v tom neodradili ani narastajúce počty mŕtvych a reálnosť rozvratu hospodárstva aj ďalších  fatálnych nešťastí.

Vraj spoločné nešťastie spája (aspoň dočasne) aj včerajších nepriateľov. U nás to však teraz neplatí ako po okupácii v roku 1968, hoci aj vtedy to bolo vo vyhrotenej antagonickej spoločnosti. Preto ako starec, ktorý už všeličo zažil,  neviem tento celospoločenský hazard v ničom pochopiť? 

 

 

Jozef Sitko

Jozef Sitko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  148
  •  | 
  • Páči sa:  1 146x

Mgr. Jozef Sitko (*1935), v rokoch 1968 - 1971 komentátor denníka Smena a zástupca šéfredaktora týždenníka Expres. Z oboch redakcií ho komunisti vyhodili. Až do roku 1989 mal dištanc - zákaz čokoľvek publikovať.Následne založil prvý nezávislý týždenník Slobodný piatok, bol jeho šéfredaktorom. Bol tiež riaditeľom tlačového odboru a poradcom prezidenta M. Kováča. Potom založil Nadáciu Slovak Gold a štrnásť rokov ju viedol.Napísal šesť kníh. Jeho nový titul: Vedieť odísť.V roku 1991 získal hlavnú novinársku cenu Slovenského literárneho fondu a v roku 2000 mu prezident Schuster udelil za celoživotnú publikačnú činnosť štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu