reklama

Šíritelia lží a chaosu hrozbou štátu

Na úvod citáty z rozhovoru (SME 17.- 19.3.) "Či chceme, alebo nie, manipulácia je dnes všadeprítomná".

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

„Aristoteles aj Platón spájajú demagógiu s tyraniou. Podľa Aristotela sa tyrania usiluje o tri veci: najprv o malomyseľnosť poddaných, pretože malomyseľnosť či hlúpy človek tyraniu neohrozí, potom o vzájomnú nedôveru poddaných, ktorá zabezpečí, že tyrania nepadne a po tretie o neschopnosť konať. Tyran sa snaží podľa Aristotela budiť zdanie, že mu ide o spoločné dobro. Podľa Platóna demagóg, tyran ťaží s chaosu v spoločnosti a z umelo vyvolávaných konfliktov.“

„Lebo ľudia v konfliktoch dostanú strach. Hľadajú pomoc v nejakej silnej, ba dokonca neobmedzenej autorite. Tyran príde a povie: som tu a vyriešim to.“    

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Platón však podotýka, že to ľud si sám vyvolil svojho tyrana. Tyran len v pozadí čaká, kým ho ľud vyzve.“...“,aby zastavil spoločenský neporiadok. Sami takto idú v ústrety otroctvu, ak žijú v konfliktoch, v chaose, v zle pochopenej slobode.“

(Otázka redaktora): „V priebehu posledných niekoľkých rokov nás zasiahla emigračná kríza, po nej pandémia, teraz vojna v susednej krajine. Pre mnohých to je ťažko spracovateľné obdobie zmätkov. To je tá pravá chvíľa pre demagógov?“

„Vezmite si Hitlera, ktorý nastúpil po druhej svetovej vojne, páde monarchie, po zmätkoch Weimarskej republiky. Nemeckom vtedy zmietal chaos. V časoch kríz ľudia hľadajú jednoduché riešenia na komplikované situácie a tak sú oveľa náchylnejší veriť demagógii.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

(Otázka redaktora): „Bola verejnosť bombardovaná demagógiou tak masívne, ako to vidíme dnes?“

„Lož vo verejnom priestore bola aj v minulosti, premenili sa však techniky. V minulosti nehrala takú veľkú úlohu verejná mienka.  To sa v modernej dobe radikálne zmenilo. Britskí filozof John Stuard Mill upozornil v 19. storočí, že aj verejná mienka je tyran. Prikazuje nám, ako nevybočovať zo zástupu, ako sa správať, aby sme splynuli s davom. Demagógovia nadbiehajú verejnej mienke, žijeme v nadvláde verejnej mienky.“

 “To sa v modernej dobe radikálne zmenilo. Okrem iného i vďaka vzniku periodickej tlače, takisto sociálne siete výrazne ovplyvňujú verejnú mienku.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 „Jedna z príčin prečo dnes ľudia tak podliehajú lžiam, je sociálny tlak. Jednak sa hlásia k určitým názorom, skupinám, s ktorými sa stotožňujú, jednak musia vyjadriť svoj názor, hocijaký, aj nepravdivý, hlavne vyjadriť názor, aj keď nemám  žiadny názor.“

(Koniec citátov z tohto rozsiahleho dvojstránkového rozhovoru redaktora Petra Gettinga s filozofom a pedagógom Ivanom Burajom. Poznámka J.S. – autor blogu zvýraznil obsah či  význam viacerých úvah a tvrdení tohto či ďalších článkov hrubým písmom.)

Tiež ešte zverejním citáty z článku externistu  SME Matúša Ritomského s titulkom  „Morálka nad právom“ (23.3.). Týka sa práve našich Migov-29, z ktorých štyri sú už na  Ukrajine a ďalšie  už tiež smerujú do bojov s ruským agresorom (prvý citát):

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Podľa Dzurindu sa môžu ústavní právnici ďalej sporiť, ale už teraz je jasné, že morálne a politicky rozhodla vláda správne.

Autor v článku ďalej píše: „ ...je to ruská armáda, kto (ďaleko od Moskvy – pozn. J.S.) každý deň podniká na ukrajinskom území útočné operácie, je to ruská armáda, kto ničí ukrajinskú infraštruktúru v hĺbke ukrajinského územia a nezastaví sa ani pred vraždením civilistov. A je to Ukrajina, kto sa tejto agresii bráni a žiada civilizovaný svet, aby jej pomohol.“

Zaujal ma i jeho trefný príklad z amerických dejín roku 1846 zo života spisovateľa a filozofa Henryho Davida Thoreaua. Vtedy presvedčivého odporcu otroctva v USA. Ten odmietol platiť dane, kým vo federácii nezrušia otroctvo. Takže sa nakrátko ocitol vo väzení. Tam ho navštívil priateľ, významný spisovateľ Ralph Waldo Emerson. Ten sa ho po zvítaní ako prvé spýtal:

„Čo robíš vo väzení?“ Väzeň mu stroho odpovedal:Čo robíš ty tam vonku?“

Už v  titulku autor článku zdôraznil, že sú situácie, keď „Morálka je nad právo“. Myslím si, že ide o nanajvýš podstatnú otázku nielen dejín,  ale predovšetkým dneška. Lebo je totálne ignorovaná pre výhody krátkodobých pragmatických postojov a riešení, takže sa  bežne popiera najmä v politike.

Napriek tomu, že  v prípade morálky ide o všeobecne univerzálny pojem  najvyšších platných hodnôt v každom civilizovanom svete. Preto výnimkou by nemala byť ani výnimočná oblasť - autonómne postavenie služieb práva v ktoromkoľvek naozaj demokratickom štáte.

Lenže na Slovensku je už morálka zašpinenou  popoluškou v najtmavšom kúte verejného života, Keď v politike triumfuje bezbrehý populizmus, pretvárka,  klamstvo, zlodejstvo a  korupcia. Sporným problémom však zostáva, že aj každý prípad porušenia noriem platného práva často býva práve nežiadúcou vstupenkou do pekla bezprávia. Hoci v prípade mixov, ako demokraticky cítiaci občan, sa stotožňujem s Mikulášom Dzurindom.   

Dané aspekty a požiadavky na nevyhnutnosť morálky a profesionálnej etiky sa týkajú   aj médií. Lebo sú dnes rozhodujúcim tvorcom buď kvality, alebo vážnych omylov až hrubej nezodpovednosti verejnej mienky. Práve z pozície morálky poukážem na jej dve krivé zrkadlá v médiách. Pôjde o celkom nepovšimnuté dva bežné príklady, konkrétne z posledných televíznych  besied v Markíze a RTVS - Na telo a Do kríža.

Keď Markíza pozvala  do štúdia práve dvojicu tých „najvhodnejších a najkvalifikovanejších diskutérov“ aj na tému už dodaných migov Ukrajine. Ide  však  o deštrukčne a demagogické tváre politiky, frekventované (prečo?) na  všetkých obrazovkách mienkotvorných televízií. Aby mohli šíriť svoju svojskú demagógiu, lži a nekontrolovateľný populizmus i vyvolávať chaos v spoločnosti

Markíza tým poskytla pred voľbami touto témou  spolarizovanej verejnosti značný priestor na šírenie dezinformácii všeobecne u známych to  kaskadérov klamstva -  Róbertovi Ficovi a Borisovi Kollárovi. Potom nečudo, že v prieskumoch sú vraj „najdôveryhodnejší  politici“ Takže profesionalita a etika sa tak  ocitla v Markíze nie po prvý raz na chvoste dňa.

Celkom inú noblesu a argumentačnú presvedčivosť, ale len navonok, mala diskusia v RTVS na prvom programe. Diskutovať prišiel v našom politickom pozadí i „podsvetí“ známy oligarcha  a šéf Slovnaftu Oskar Világi. A do diškurzu sa unúval až z Prahy bývalý federálny minister financií, potom premiér českej vlády a napokon prezident ČR Václav   Klaus.

Ich nečakane presvedčivým neformálnym  oponentom bola voči ním len ľahká váha – Miroslav Beblavý, bývalý predseda strany Spolu. Toto jediné pozitívum relácie sa však nedá tvrdiť aj o moderátorovi relácie, ktorý bol formálne skôr len do počtu.

Téma bola naozaj vážna a hodná pozvaným prominentným hosťom Világimu  a najmä Klausovi.  Diskutovalo sa o súčasnej inflácii, vojne a možnosti mieru na Ukrajine, o hospodárskych sankciách  voči Rusku  a celkove o ich ich negatívnom dopade  pre občanov Slovenska. Ani ak by RTVS pozvali do štúdia maďarského premiéra Orbána a čínskeho veľvyslanca v Bratislave by nedopadla pre Putina takáto diskusia lepšie a pre Ukrajincov i Slovákov  horšie.

Treba však priznať, že „argumenty“ Klausa a Világiho boli „navonok“ vecné a kultivované. Vôbec nevyzneli demagogicky či populisticky, ale o to viac boli nebezpečné. Lebo splnili svoj hlavný účel – vystrašiť a dezorientovať slovenského televízneho diváka a vyvolať v ňom nevôľu vo veci pomoci Ukrajincom.

Svetlou výnimkou bol v debate jedine Miroslav Beblavý, ktorý v štúdiu reagoval i argumentoval kvalifikovane, správne a morálne. Ale ocitol sa tam osamotený ako šéf KSČ Jakeš  - „sám  kôl v plote“ po 17. novembri 1989. Možno však očakávať pozitívny zvrat tohto kritického politického vývoja  a mediálneho problému, keď politici šíria do publika záplavu dezinformácií? Žiaľ, verejnosť to už berie  v súčasnom „politickom boji“ apaticky ako samozrejmosť.  Pričom ani médiá nepristupujú   k tejto najvážnejšej chorobe štátu v súčasnosti asanačne. Teda zodpovedne, objektívne a nestranne.

Azda bude správne a najlepšie, ak túto tému a môj blog ukončia varovné slová   odborne najpovolanejšej osobnosti u nás, dosiaľ najlepšieho nášho ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, ktorého budem citovať:

„Totiž protizápadný kurz v politickej komunikácii sa u nás kultivuje tak dôsledne, dlhodobo, a preto úspešne, že jeho protagonisti už prestanú kontrolovať tú časť voličov, ktorým nestačia verbálne útoky na EÚ, NATO, Brusel či Washington a budú chcieť reálne činy.

Nemyslím, že budú žiadať bezodkladný odchod z EÚ a NATO. Na zastavenie podpory Ukrajine, konfrontácia s Bruselom, vytváranie stredoeurópskych spojenectiev na základe neliberálnej demokracie, menej NATO a pestovanie vzťahov s ruským agresorom, to všetko dokopy ako zásadnú zmenu zahraničnopolitického smerovania jednoznačne označiť môžeme.

Zároveň takáto zmena bude povzbudzovať a dramaticky posilňovať tábor, ktorý bude otvorene vystupovať proti členstvu Slovenska v EÚ. Potvrdzuje to vývoj nálad slovenskej verejnosti. Pred pár rokmi science-fiction, dnes je Slovensko najskeptickejšou krajinou EÚ.“

 „ ...najväčšiu geopolitickú  dezorientáciu spoločnosti od vzniku samostatného Slovenska zažívame v čase, keď politická reprezentácia štátu bezprostredným spôsobom v zahraničnej politike ťahá za jeden povraz a máme azda najsilnejší zahraničnopolitický konsenzus vo vláde a medzi najvyššími ústavnými činiteľmi.

Ako je spoločnosť rozpadnutá v otázke, kam má Slovensko patriť, je samozrejme, zlou správou. Pretože sme veľmi zraniteľní v otázke životného záujmu tejto krajiny.“ (Citáty z článku Ivana Korčoka „Hrozí zásadný odklon od súčasného kurzu?"- SME 31. marec – 2. apríl 2023.)

             

 

Jozef Sitko

Jozef Sitko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  311
  •  | 
  • Páči sa:  5 929x

Mgr. Jozef Sitko (*1935), v rokoch 1968 - 1971 komentátor denníka Smena a zástupca šéfredaktora týždenníka Expres. Z oboch redakcií ho komunisti vyhodili. Až do roku 1989 mal dištanc - zákaz čokoľvek publikovať.Následne založil prvý nezávislý týždenník Slobodný piatok, bol jeho šéfredaktorom. Bol tiež riaditeľom tlačového odboru a poradcom prezidenta M. Kováča. Potom založil Nadáciu Slovak Gold a štrnásť rokov ju viedol.Napísal šesť kníh. Jeho nový titul: Vedieť odísť.V roku 1991 získal hlavnú novinársku cenu Slovenského literárneho fondu a v roku 2000 mu prezident Schuster udelil za celoživotnú publikačnú činnosť štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu