Mnohí pravdepodobne viete, o čom hovorím, ale ak aj nie, je to jedno. Dôležitý je rozhovor, ktorý sa odhohral počas odovzdávania tlačiva. A ten vysvetľuje, prečo som vlastne poznačená... JA (J) : "Chcem odovzdať mesačný výkaz." ÚRADNÍČKA (Ú): (výkaz prevezme s chvíľku ho študuje) " Chýba tu lelefónne číslo" (J) : "Tá pani má utajené číslo, nemá ho ani v zozname. Nemôžem vám ho poskytnúť." (Ú) : "Tak mi dajte vaše." (J) : "Moje? Načo vám bude moje, chcem tie papiere len odovzdať." (Ú) : "Ale my ho potrebujeme, musíme tú pani podľa niečho identifikovať!" (J) : "Vy identifikujete klientov podľa telefónneho čísla?" (Ú) : "No...ale...ako ju môžeme kontaktovať, keď tu nemá telefón?" (J) : "Je tam adresa." (Ú) : "Ale ja to číslo potrebujem, bez neho vám výkaz neprevezmem!" (J) : "Na základe akého zákona?" (Ú) : "Je tam kolónka." (J) : "Hm...je tam kolónka aj na e-mail, ten vám tam nechýba?" (Ú) : "Tak mi dajte jej e-mail." (J) : "Nemá e-mail." (Ú) : (chvíľa napätého ticha) "Tak ja vám ten výkaz zoberiem..."(pohŕdavo-blahosklonný výraz v tvári) "...ale odmietli ste mi udať telefónne číslo, tak ja si vás POZNAČÍM!!!" Tak...a preto som poznačená.... P.S.: Ospravedlňujem sa všetkým ochotným a problematiky znalým zamestnancom sociálnej poisťovne. O ich existnecii viem z vlastnej skúsenosti.
9. nov 2007 o 08:30
Páči sa: 0x
Prečítané: 800x
Prečo som poznačená
Stala sa mi taká vec. Chcela som pomôcť jednej mojej známej, živnostníčke a tak som odniesla jej mesačný výkaz na sociálnu poisťovňu.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)