Môj známy, nazvime ho Karol, má cukrovku. Jeho diagnóza naozaj bije na poplach. Inzulín má v programe 3x denne, veľmi schudol, utiahol sa, neverí si, celý ten boj vzdal. Slovo "diabetes" pozná od malička, narodil sa s tým a celý život bojoval. Dokedy takýto človek dokáže veriť ? Ako dlho mu vydrží nadšenie a viera uzdraviť sa, keď sa choroba zhoršuje ? Je to strašné, ale bohužiaľ, je to tak. Každý raz dostane chuť s tým seknúť a radšej urýchliť smrť a mať pokoj. Lenže pokoj od čoho ??? Od života ? rodiny, priateľov, od všetkého,čo má človek rád ??? Na jednej strane chápem beznádej v takej situácii, ale zároveň si myslím, že vždy je dôvod dojovať, veď ide predsa o ŽIVOT !!!! A konkrétne v tomto prípade o život mladého človeka, ktorý by sa mal zabávať, smiať, behať po vonku, robiť všetko to, čo ľudia v jeho veku. Myslieť na to, čo môže prísť... načo je to dobré ??? Keď je málo času, treba ho podľa mňa využiť a nie sa trápiť. Teraz,keď viem, ako je na tom a ako veľmi sa trápi, snažím sa každý deň ho rozosmiať, potešiť, pobaviť...rozptýliť. A pomaly ale isto to zaberá, aj keď je slabý a leží celé dni v posteli, píšeme si a smeje sa. Pre mňa je to to najúžastnejšie, čo môžem urobiť, napísať mu hociakú blbosť, len aby v odpovedi svietil smajlík. Pre mňa je to ako ten najväčší dar, pretože verím, že usmev má nejaké liečivé účinky. Možno som príliš veľká optimistka, ale vždy verím do poslednej chvíle, aj teraz verím, že posledná chvíľa bude, keď mi sám Karol povie, že nabral zasa silu a verí si sám.
Viem, že tento príbeh nie je ojedinelý, že na svete je veľa chorých ľudí, mladých aj starších, ale každý by si mal veriť a nikdy neprestať, pretože vždy sú tu veci, ktoré má ten človek rád a chce ich robiť, vždy sú tu veci, ktoré ešte nestihol a vždy ich stihnúť chcel. A v prvom rade, vždy sú tu ľudia, ktorím na tom človeku neuveriteľne ,a ktorí si ani v najhoršom sne nevedia predstaviť, že o takého človeka prídu. Preto, ak sa tu nájde aspoň jeden človek, ktorému vieru tento článok zasa aspoň trošičku vráti, účel tohto článku bude naplnený na 100% a ja budem šťastím bez seba =o) Pretože vždy sa oplatí za svoj život bojovať, aj keď z posledného, veď to je jediná vec, ktorú máme, celý život sa chránime, aby sa nám nič nestalo, aby sme vydržali čo najdlhšie a zrazu to všetko vzdať ? To nie, zbabelci históriu predsa nepíšu... Takže veľa šťastia hrdinovia....
