Robiť poslaneckú prácu poctivo znamená venovať hodiny štúdiu rozpočtov, majetkových prevodov a nariadení. Občas sa však dostanete do situácie, ktorú nepoznáte zo zasadnutí zastupiteľstva, ale skôr z politického knižného thrilleru.
Bol pracovný deň roka 2026. V pracovnom kolobehu som si otvoril oficiálnu poslaneckú schránku. Medzi podnetmi od obyvateľov svietila správa z anonymnej adresy...
Predmet e-mailu neveštil nič neštandardné. Po rozkliknutí som čítal riadky od človeka, ktorý sa v texte označoval za príslušníka Policajného zboru s 20-ročnou praxou. Správa obsahovala ponuku, ktorá vyrážala dych:
Anonym spochybňoval prácu svojich kolegov a tvrdil, že celá kauza je podľa neho komplot.
Hlavného obvineného zamestnanca mestskej časti označoval len za „bieleho koňa“.
Tvrdil, že má k dispozícii časť dôkazov, ktoré polícia v spise nepoužila alebo zamlčala – vrátane prvej výpovede obvineného.
Za poskytnutie týchto údajných nepublikovaných materiálnych dôkazov zo živého vyšetrovania žiadal finančnú odmenu.
Súčasťou e-mailu boli aj konkrétne dokumenty v prílohe.
V tej chvíli máte ako volený zástupca na výber. Niektorí politici by možno takýto materiál využili na politický zápas a zaplatili, iní by ho v strachu vymazali. Ako človek, ktorý skladal poslanecký sľub a rešpektuje hlavne právny štát, som vedel, že existuje jedine poctivá a zákonná cesta.
Okamžitá reakcia a cesta na políciu
Namiesto špekulácií či akéhokoľvek kupčenia som konal obratom. Hneď po oboznámení sa s obsahom som sa osobne dostavil na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Petržalke na Lachovej ulici. Policajtom som vec oficiálne oznámil, poskytol prvotné vysvetlenie a kompletne im odovzdal doručený e-mail vrátane všetkých doložených príloh.
Odtiaľ si ma prevzali príslušníci Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), kde som na pracovisku na Račianskej ulici absolvoval podrobné podanie vysvetlenia. Od samého začiatku bolo jasné, že situácia je závažná.
Dnes môžem potvrdiť, že polícia sa touto líniou podozrení naďalej aktívne zaoberá a nemám žiadnu informáciu o tom, že by vyšetrovanie v tomto smere ukončila. Vyšetrovateľ mi vtedy povedal, že dokumenty z e-mailu sa v spise nachádzajú, nič nie je zamlčané a zároveň vysvetlil, že prístup k spisu nemá len polícia, ale napríklad aj zamestnanec mestskej časti so splnomocnením, ktorý si bol robiť kompletnú kópiu spisu – na čo mala mestská časť Petržalka ako poškodená strana plné zákonné právo.
Prepojenie na inšpekciu: Keď sa vyšetrovanie skomplikuje
Pretože išlo o podozrenie z neoprávneného nakladania s informáciami zo živého spisu, prípad bol postúpený a bol som vypovedať aj na Úrade inšpekčnej služby MV SR.
Počas výsluchu na inšpekcii sme sa nezaoberali len samotným anonymom, ale aj širším kontextom. Vyšetrovateľom som opísal aj skutočnosť, že vedenie mestskej časti Petržalka nechalo podľa mojich informácií prostredníctvom svojich zamestnancov vyhotoviť kópiu vyšetrovacieho spisu a následne nahliadnutie doň ponúklo vybraným novinárom. Tu len doplním, že som si prostrednictvom slobodného prístupu k informáciám vyžiadal od mestskej časti Petržalka zoznam ľudí, ktorí u nich mali či majú prístup do spisu; na odpoveď čakám. Novinári o kauze následne napísali článok, zdôrazním, že bez priameho zverejnenia samotných dokumentov zo spisu (vid tu: https://www.sme.sk/domov/c/mal-admin-ucet-a-jeho-pracu-nikto-nekontroloval-ako-gambler-pripravil-petrzalku-o-2-7-miliona).
Reakcia inšpekcie bola “výrečná” - pri debate pri výsluchu zaznelo, že:
Tento postup vedenia mestskej časti nebol vôbec šťastný a sprístupnenie takto citlivých materiálnych dát mohlo výrazne skomplikovať celé vyšetrovanie.
Predmetné "uniknuté" informácie nemuseli pochádzať len z prostredia polície, ale práve voľný prístup a narábanie so spisom cez mestskú časť predstavuje ďalšiu možnú líniu, ktorou mohli informácie uniknúť do rúk anonyma či anonymov.
Chcem veľmi jasne zdôrazniť: netvrdím, že k úniku priamo došlo z mestskej časti. To musia preveriť orgány činné v trestnom konaní. Skutočnosť, že vedenie mestskej časti Petržalka spis voľne sprístupňovalo tretím osobám, však vytvorila paralelnú líniu, ktorá dnes celú kauzu procesne zneprehľadňuje a komplikuje radom vyšetrovateľov prácu.
Otázky, ktoré zostávajú vo vzduchu
Kým nám, voleným poslancom petržalského zastupiteľstva, vedenie úradu odmietlo spis sprístupniť a odignorovalo uznesenie zastupiteľstva, s materiálmi sa po iných líniách narábalo voľne.
Vznikajú tak závažné otázky:
Prečo sa vedome riskovalo skomplikovanie vyšetrovania tým, že sa spis sprístupňoval tretím osobám mimo zákonného rámca súdnej siene či volených zástupcov poškodenej strany?
Sme svedkami reálnej snahy o odhalenie celej pravdy, alebo sledovala táto „otvorenosť“ len potrebu kontrolovať mediálny naratív?
Spreneverené milióny boli peniazmi nás všetkých – rodičov, detí v materských či základných školách, seniorov, pedagógov či nepedagogických zamestnancov - teda všetkých petržalských daňových poplatníkov. Nedovolme, aby sa táto kauza zredukovala na zlyhanie jedného referenta, kým sa bočné línie a manažérsky chaos prehliadajú...
V ďalšom dieli sa preto pozrieme na to, čo odhalili audity a analýzy – a prečo je verzia o „kontrole 100€ faktúr na úrade“ len mýtom.
